Pôvodne tu bol žulový lom, ktorý otvorili v roku 1860 za úcelom tažby kamena na spevnovanie ciest a chodníkov v Nitre. V roku 1874 mal pomerne velkú hlbku a preto horská obec Zobor vyzvala nájomcu, aby ho z bezpecnostných dôvodov ohradil. V roku 1871 bol nájomcom lomu Jozef Schmid a spol., ktorý dodával kamen na dláždenie ulíc Nitry a dokonca aj Budapešti. Nájomca Jozef Morton vyrábal zo žuly kocky, ktorými na prelome 19. a 20. storocia vydláždili cast dnešnej Štefánikovej triedy medzi križovatkou so Štúrovou ulicou po vyústenie Rázusovej ulice ako aj Špitálsku ulicu. Žulová sláva zoborského lomu však zacala klesat od chvíle, ked sa v nom objavila podzemná voda. Situáciu skomplikovala aj tektonická porucha, v ktorej sa namiesto žuly objavili bridlicnaté horniny, nazývané mylonity. Kvalita horniny sa zhoršila natolko, že tažbu museli zastavit. Voda napokon vyplnila priestor lomu, cím vzniklo 10m hlboké dnešné jazierko.
Zoborské jazierko okolo r. 1900
Žuly zo zoborského jazierka patria k vyvretým horninám, ktoré vznikli z roztavenej magmy pocas jej chladnutia v zemskej kôre. Tvoria súcast mohutného telesa, ktoré sa pozdlž zlomov dostalo k povrchu, kde podlahlo intenzívnemu zvetrávaniu. Výsledkom zvetrávania sú hlinito-kamenité a piescito-kamenité svahové uloženiny, pripomínajúce krupicu, ktoré miestni obyvatelia nazývajú výstižne „grís“. Vek zoborských žúl - presnejšie strednozrnných biotitických granodioritov je okolo 290 miliónov rokov, co zodpovedá mladším prvohorám. Volným okom v nich rozoznáme kremen, živce a tmavú sludu. Z iných je najzaujímavejší minerál obsahujúci prvok titán - titanit, ktorý sa na cerstvo odlomených plochách vyznacuje žltou farbou a tvarmi v podobe poštovej obálky len zriedka velkej 1 cm. Titanit tu skúmal a v roku 1898 opísal v literatúre významný mineralóg Dr. Schafarzik. V samotnom jazierku je pomerne chudobná vodná vegetácia. Iba v okrajovej casti plytkého brehu rastie v bohatších porastoch vodná rastlina - cervenavec kucerav. Okolité brehy osídluje niekolko mociarnych rastlín, ako napr. pálka širokolistá. Breh lemuje tiež niekolko výmladkových vrb bielych ktoré sú pozostatkami niekdajších mohutných starých stromov, z ktorých kedysi odvážlivci skákali do vody jazierka. Svahy starého lomu sú už zväcša zarastené stromami a krami, najmä agátom, trnkami, ružami šípovými. Žulové skaly osídluje chudobná bylinná vegetácia, pretože žula je hornina, ktorá pri zvetrávaní poskytuje rastlinám iba málo živín. Rastú tu niektoré sukulentné druhy, Väcšie zastúpenie tu majú machy a lišajníky.
Kúpanie v jazierku je zakázané, hygienicky je nevhodné. A voda v nom je príliš chladná - cca 10°C. Napriek tomu je jazierko krásnym miestom na prechádzku ci oddych. Mesto Nitra pravidelne viac-menej úspešne zabezpecuje cistenie okolia jazierka, ako aj samotnej vodnej plochy. Tak dbajme na jeho cistotu aj my!
CITO EVENT GC2QN2T 9.4.2011
