Dóm sv. Alžbety
Zmienka o existencii Košíc z roku 1230 je spojená s údajom o existencii farského kostola. V case prerodu osady na mesto sa jeho úspechy i neúspechy dotýkali aj Dómu sv. Alžbety.
Podla historických údajov dnešný kostol je postavený na mieste staršieho objektu, ktorý bol tiež zasvätený sv. Alžbete. Vztahuje sa nan listina pápeža Martina V. z roku 1283 a list z roku 1290, v ktorom sa uvádza, že jágerský biskup Ondrej II. vynal košickú faru spod právomoci dekana.
Spomínaný starší kostol roku 1378 vyhorel a po požiari bol iba provizórne opravený a nadalej používaný. Svedcia o tom aj správy o dotáciách jeho oltárov z roku 1382 a 1385.
V tomto období jeho velkost už nevyhovovala prosperujúcemu a rozvíjajúcemu sa mestu, preto sa prikrocilo k stavbe nového chrámu, ktorý podla vtedajších stredovekých stavebných zvyklostí budovali tak, že obostavali starý kostol. Po vybudovaní obvodových múrov do potrebnej výšky, starý kostol zborili.
Presný dátum zaciatku výstavby nového kostola nevieme. Zo známych údajov, ako je odpustková bula pápeža Bonifáca IX. z roku 1402, ktorou chce mestu pomôct pri výstavbe nákladného kostola a z náhrobných kamenov, použitých v základoch pilierov lode, z ktorých najmladší je z roku 1378, sa dá však usúdit, že so stavbou nového kostola zacali okolo roku 1380.
Prvá stavebná dielna pracovala na objekte asi do roku 1420. Podla plánov mala vzniknút pätlodová bazilika s polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na priecelnej západnej strane. Vzorom pre takýto pôdorys bol Dóm sv. Viktora v Xantene.
Roku 1420 vo výstavbe pokracuje druhá stavebná dielna postavením apsidy severnej vnútornej bocnej lode a stavbou triumfálneho oblúka. Po ukoncení týchto prác zaklenuli celý priestor.
V snahe vytvorit modernejší halový priestor, sa nedržali pôvodného plánu pätlodovej baziliky. Prekrížili hlavnú lod rovnako vysokou priecnou lodou a vytvorili štyri nižšie centrálne ponaté priestory medzi ramenami hlavnej a priecnej lode.
Zmenou vo výstavbe chrámu oproti pôvodným plánom vznikli tri rovnocenné priecelia, ktoré bolo nutné výtvarne vyriešit. Túto úlohu splnila druhá stavebná dielna a pracovala tiež na všetkých troch portáloch. Reliéfna výzdoba portálov z prvej štvrtiny 15. storocia a ich celá sochárska výzdoba sú ojedinelou pamiatkou monumentálnej plastiky na Slovensku.
Pod královskou emporou je nápis z roku 1440 s prísahou vernosti Jana Jiskru z Brandýsa, co dokazuje, že stavba bola vtedy zhruba dokoncená. V tom case sa ešte pracovalo na oknách, krove, streche a dostavbe severnej veže, ktorá je datovaná nad západným oknom piateho poschodia letopoctom 1453 a na tocitom schodišti rokom 1462.
Tretia etapa výstavby dómu pokracovala v case vlády krála Mateja. Vedúcim stavebnej dielne - hute bol královský stavitel Štefan, ktorý podla archívnych správ roku 1470 postavil kaplnku sv. Kríža - tzv. Kromerovu kaplnku. Roku 1477 južnú kaplnku Panny Márie - tzv. Szakmáriho kaplnku a dnes už neexistujúcu kaplnku sv. Jozefa na severnej strane, ktorú v minulom storocí pri oprave dómu zbúrali. Majster Štefan je autorom aj vysokého kamenného pastofória pri severnej strane triumfálneho oblúka, ktoré dokoncil roku 1477. Pod jeho vedením bola postavená aj južná veža dómu, ukoncená dekoratívnym vencom s erbmi krajín, ktoré král Matej spravoval.
Dóm bol roku 1491 pri obliehaní Košíc pocas sporov o uhorský trón velmi poškodený. Podla archívnych údajov jeho opravu zverili stavitelovi a kamenárovi Mikulášovi Krompholzovi z Nisy, pod dozorom Václava z Prahy. On dokoncil aj stavbu presbytéria, coho dokladom je aj pergamenový zvitok nájdený v opornom pilieri s letopoctom 1508 a menom stavitela Krompholza. Tento rok považujeme za rok ukoncenia stavebných prác na dóme, ktoré trvali viac než sto tokov.
Výstavba dómu bola úzko spätá so životom mesta, a tak sa aj jeho dalšie osudy dómu bezprostredne dotýkali. Necelých pätdesiat rokov od ukoncenia výstavby dómu, roku 1556 vyhorelo takmer celé mesto. Na dóme zhorela strecha spolu s krovom a znacná cast vnútorného zariadenia. Roku 1775 katedrála opät vyhorela a vtedy severnú vežu zastrešili barokovou helmicou.
Zemetrasenie roku 1834 a povoden roku 1845 poškodili múry a klenby kostola natolko, že v rokoch 1857 - 1863 bol dóm opravovaný. Žial, bez odstránenia základných statických porúch, ktoré po víchrici roku 1875 velmi zosilneli. Trhliny na klenbách sa zväcšili a pri obhliadke zistili, že základy pilierov stáli na vrstve štrku presiaknutého spodnou vodou. Tieto skutocnosti si vyžiadali novú bezodkladnú opravu, ktorá podstatne zmenila interiér dómu. Velké zásahy boli aj na exteriéri stavby, najmä na obvodových múroch a štítoch lodí. Pri oprave v rokoch 1877 - 1896 mal dozor Franz Schmidt - reštaurátor viedenského dómu sv. Štefana. Projekciu vypracoval profesor Imrich Steindl. Stavbyvedúcim bol najprv architekt J. Weber a od roku 1880 Fr. V. Frohde.
Oprava sa neobmedzila iba na odstránenie statických porúch, ale v duchu puristickej metódy došlo k odstráneniu severnej neskorogotickej kaplnky sv. Jozefa a k zmene klenbového systému bocných lodí so snahou vrátit sa k pôvodnej koncepcii pätlodovej dispozície. Hviezdicové klenby vbocných lodiach boli nahradené sietovými a oprava sa súcasne dotkla aj kamenných clánkov výzdoby. Novými kamennými plastikami doplnili aj portály. Pri oprave bol použitý nekvalitný materiál, ktorý v exteriéri zacal velmi skoro zvetrávat.
Takýmto prístupom bol dóm zachránený pred zrútením, ale znicené boli mnohé pôvodné architektonické prvky.
Pri statickom zabezpecovaní základových múrov objavili pôdorys starého kostola z 13. storocia a staré náhrobky, ktoré sú teraz zamurované v arkáde Urbanovej veže.
V poslednej etape opravy bola pod východnou castou severnej lode postavená krypta Františka Rákócziho II. a jeho druhov. Projekt na kryptu vypracoval prof. F. Schulek a staval ju arch. A. Andreeti. Po ukoncení rozsiahlych záchranných prác roku 1896 bol Dóm sv. Alžbety slávnostne konsekrovaný.
Mnohé výtvarné pamiatky sa dodnes nezachovali - niektoré znicili požiare, niektoré boli odstránené alebo nahradené pseudoslohovými. Napriek tomu architektúra katedrály skrýva vo svojom interiéri vzácny komplex výtvarných pamiatok.
EN:
The St. Elisabeth Cathedral
This medieval monument was built in the High Gothic style between 1378 and 1508 in several stages on the site of a parish church that burned down in 1370.
The cathedral was often damaged by calamities and underwent numerous restorations. The most extensive restoration works took place in the years 1877-1896. During the last phase of the restoration a crypt was built under the northern nave of the cathedral. In 1906 the remains of Francis II Rákóczi and his friends from Turkey were buried there.
The present appearance of the St. Elizabeth Cathedral preserves a five - nave planning with intersection of the main and traversal naves and with polygonal presbytery. A metallic tower is placed at the point of intersection of the naves. On its southern side there is an entrance chamber with the royal oratory above it and chapels on its sides. The southern steeple, the so-called Matejova, dates from 1461 and the northern steeple with Rococo helm dating from 1775 complete the western front of the cathedral. The western portal is decorated with embossed scenes with the following biblical motifs: Jesus in the garden of Gethsemane, Piety and Towel of St. Verona. The richest and artistically the most valuable is the northern portal with the embossed painting. The Last Trial executed in two rows one above the other. Also to be seen here are embossed paintings from the life of St. Elisabeth, Virgin Mary with women, St. John with soldiers. Above them there is one more painting the Crucifixion. In the middle of the northern portal there is a sculpture of St. Elizabeth. The southern portal has two entrances and forms an integral part of the whole composition according to the original design of the southern entrance chamber.
Viac info: Sv. Alzbeta
Hladáte NANOKEŠKU! PRINESTE SI VLASTNE PERO / You search NANOCACHE! PLEASE BRING OWN PEN
Kešku prosím vráte na svoje pôvodné miesto.