Dejiny Nových
Zámkov sa casto spájajú s obdobím
stredoveku, kedy sa na území dnešných
Nových Zámkov nachádzali štyri
stredoveké dediny - Nyárhíd, Gúg,
Györök a Lék. Za samotný vznik
Nových Zámkov odborná literatúra
pokladá výstavbu prvej novozámockej
pevnosti na lavom brehu rieky Nitry v roku
1545. Prvú novozámockú pevnost dal vybudovat
ostrihomský arcibiskup Pavol Várday, aby po
obsadení Ostrihomu Osmanmi ochránil územia
patriace k Ostrihomskému arcibiskupstvu.
Druhá, moderná renesancná pevnost
bola postavená v mocaristom teréne na pravom brehu
rieky Nitry v rokoch 1573 - 1580. Novú pevnost projektovali
talianski architekti Ottavio a Giulio Baldigarovci. Pevnost
mala pravidelný šestuholníkový
pôdorys s mohutnými ušnicovnými
bastiónmi pre delostrelectvo. Hradby boli po celom obvode
obohnané širokou vodnou priekopou, ktorá bola
napojená na rieku Nitru. Vojenský dozor nad stavbou
pevnosti mal šlachtic Fridrich Žerotín.
Nové Zámky sa stali centrom protitureckej obrany na
západnom Slovensku v 16. a na zaciatku 17.
storocia . Po úplnom dobudovaní sa Nové
Zámky považovali za jednu z najlepších
pevností Habsburskej monarchie. O význame pevnosti
svedcí i niekolko osmanských útokov,
ktoré pevnost prežila za poldruha storocia. Pocas
pätnástrocnej vojny (1593-1608) spustošili
Nové Zámky a okolie krymskí Tatári a
vojská velkovezíra Ibrahima pašu.
Novozámocká pevnost sa stala v roku 1663 cielom
výpravy osmanskej armády na cele s
velkovezírom, pašom Ahmedom Köprülüm.
Obranu Nových Zámkov oslabila nepremyslená
akcia velitela novozámockej pevnosti grófa Adama
Forgácha, ktorý chcel znemožnit prechod
osmanskej armády cez Dunaj znicením
pontónového mosta, avšak podcenil silu
osmanskej armády a utrpel tažkú
porážku. Táto nepremyslená akcia Adama
Forgácha následne oslabila obranu novozámockej
pevnosti. Velkovezír Ahmed Köprülü dorazil k
hradbám novozámockej pevnosti v polovici augusta 1663
a v priebehu niekolkých dní , 18.augusta,
zahájil dobývanie pevnosti. Prvé
týždne dobýjania pevnosti neboli pre Osmanov
úspešné. Novozámocká
posádka úspešne odolávala
osmanským útokom niekolko týždnov. Boje o
novozámockú pevnost vyvrcholili v druhej
polovici septembra 1663. Po výbuchu na Fridrichovej
bašte bola novozámocká posádka
nútená kapitulovat a 24. septembra 1663
vyvesila bielu zástavu. Velkovezír Ahmed
Köprülü paša vyhlásil Nové
Zámky za centrum novej provincie - Eyalet-i Uyvar.
Prvým miestodržitelom Nových Zámkov sa
stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal
novým miestodržitelom paša Sary Hüsejin.
Osmani sa snažili zabezpecit si príjmy z platenia
daní a naturálnych dávok od poddaných.
Mesto a jeho okolie pod osmanskou nadvládou velmi trpelo.
Až 7. júla 1685 zacal Karol Lotrinský s
plukovníkom Heislerom vojenské akcie proti
Novým Zámkom. Obklúcili pevnost a ked
zaciatkom augusta 1685 velkovezír paša Ibrahim
obliehal Ostrihom, pod Novými Zámkami zostal
polný maršal Caprara. Caprara
zabezpecoval brody cez rieku Nitru, aby osmanská
posádka nedostala pomoc. Caprara sa sústredil
na ostrelovanie bášt a vnútornej
pevnosti pricom vyhorel sklad potravín a
františkánsky kostol. Cisárske vojská
prenikli až k hradbám a 19. augusta 1685 obsadili
pevnost. Hrad bol po 22 - rocnej osmanskej nadvláde
oslobodený. Žial, väcšina pamiatok po
Turkoch bola znicená. V roku 1691 vydal arcibiskup Juraj
Szécsényi výsadnú listinu, ktorou
povýšil Nové Zámky na mesto.
Nové Zámky zohrali dôležitú rolu i
v povstaní Františka Rákócziho II.
. I osud generála Ladislava Ocskaya, ktorý
zradil kurucov sa spája s Novými
Zámkami. Adam Jávorka, porucík
novozámockého hradu preoblecený za
žobráka, ho zajal. Vojenský súd Ocskaya
odsúdil a 3. januára 1710 v Nových
Zámkoch popravil. Miesto popravy je dnes vyznacené na
dlažbe Hlavného námestia pamätnou
tabulou. Hrad posledný raz opravovali v roku 1705 pod
dozorom vojvodu Bercsényiho ( jeho epitaf sa i dnes
nachádza na fasáde františkánskeho
kláštora ). Na príkaz Karola III. v roku
1724-25 novozámocký hrad zbúrali. Tým
sa skoncila jeho 150- rocná strategicko-historická
úloha. Väcšina bastiónov má dodnes
výraznú formu, ktorá umožnuje
identifikáciu ich polohy.
|