V prvom leveli tejto série mystery keší vás pozývam prečítať si toto rozprávanie, na konci ktorého vás čaká ľahká úloha:
"Som dieťa leta, narodil som sa uprostred leta roku Pána 1822 v malej obci Hynčice na severnej Morave, v našej dedinskej škole som sa naučil čítať, písať a počítať. Ako jedenásťročný som navštevoval jednu z piaristických škôl, ktorých heslom je "Zbožnosť a veda". Gymnázium som absolvoval v Opave, široký záber poznania v matematike, fyzike, filológii, filozofii i etike som prehlboval aj na Filozofickom ústave v Olomouci. Po štúdiách som sa rozhodol vstupiť do rehole a prijať nové, rehoľné meno. Opát augustiniánskeho kláštora v Brne, v ktorom som bol novicom, ovplyvnil moje záujmy o vedecké výskumy. V nasledujúcich rokoch som znovu študoval na Teologickom ústave v Brne. Zaujímali ma však aj prednášky o poľnohospodárstve, ovocinárstve a vinárstve. Po vysvätení za kňaza som krátko pracoval ako duchovný v nemocnici, učil som. No na začiatku 50-tych rokov som študoval matematiku, fyziku a prírodné vedy na Univerzite vo Viedni. Obzvlášť podnetné boli prednášky p. Dopplera z Experimentálej fyziky, alebo p. Ungera z Anatómie a fyziológie rastlín. Moju ďalšiu prácu ovplyvnili aj poznatky z matematiky a pravdepodobnosti. Po skončení štúdií som v Brne vyučoval fyziku a prírodné vedy.
Ako kňaz som sa stretával s mnohými ľuďmi a počúval ich starosti a problémy - najmä ako zaobstarať svojim rodinám živobytie. Náš kraj s úrodnými pôdami, príjemnou klímou a pestrým terénom bol vždy poľnohospodárskym rajom, prekvitalo tu aj ovocinárstvo, včelárstvo, vinohradníctvo, chov rôznych zvierat. Brno bolo centrom, kde sa nevymieňali len produkty, ale aj skúsenosti, a to vďaka rôznym spolkom a spoločností. Jednou z mnohých bol práve Spolok šľachtiteľov ovcí, ktorého členovia sa snažili zdokonaliť výrobu vlny pre rastúci textilný priemysel. Ďalším významným spolkom bol Pomologický spolok, ktorého členovia poznali vďaka prednáške pána Hempla z londýnskej záhradníckej spoločnosti využitie umelého opeľovania pre vznik výnosnejších odrôd. Toto a mnohé ďalšie poznatky som získal vďaka profesorom Nestlerovi, a Dieblovi, i môjmu predstavenému, opátovi Nappovi, ktorý bol členom oboch spoločností. Práve on v roku 1837 nastolil vedecký problém - potrebu zistiť ako sa prenášajú znaky z produkujúcich na produkované rastliny. Šlachtitelia a prírodovedci v Brne už niekoľko desaťročí úspešne šľachtili rastliny i zvieratá, no častokrát ich snahy nevyšli ako chceli a nikto nevedel vysvetliť prečo.
Nešlo len o teoretický problém, práve toto poznanie by pomohlo pestovateľom pestovať lepšie odrody rastlín a chovať lepšie plemená zvierat. Preto som na záhrade opátstva v Brne zriadil svoju výskumnú záhradku so skleníkmi. Ako najlepší objekt sa zdal byť hrach, rýchlo rastie, ľahko sa pestuje a najmä má jasne odlíšiteľné párové znaky, napríklad má buď fialovú, alebo bielu farbu kvetov. Nepustil som sa však do kríženia okamžite, rozhodol som sa najprv stabilizovať znaky, vypestoval som čisté línie, ktorých všetky rastliny majú len jeden z páru znakov. Až potom som sa pustil do kríženia. Bola to dlhá práca vyžadujúca všetku moju trpezlivosť, poznatky z botaniky i presné pozorovania, presne ako to predvídal už pán Hempel niekoľko desiatok rokov predtým. Ešteže som vo Viedni absolvoval prednášky z matematiky a pravdepodobnosti. Pomohli mi nájsť spôsob, ako číselne vyhodnotiť znaky tisícov krížencov. Po takmer desiatich rokoch mravčej práce som sa v roku 1865 rozhodol tieto výsledky prezentovať na februárovom a marcovom zasadnutí Prírodovedeckého spolku v Brne (ktorého som bol 4 roky predtým spoluzakladateľom). Výsledky som o rok nato publikoval. Poslucháči a čitatelia však, na moje sklamanie neprijali moje vysvetlenie problému nastolené pred skoro 30 rokmi. Nevzdával som sa a v nasledujúcich rokoch som sa pokúsil moju teóriu overiť na jastrabníku. V roku 1870 som publikoval výsledky, skonštatoval som však, že prv zistené pravidlá pozorované na hrachu nefungujú na jastrabníku. Pokorne priznávam, že neviem príčinu tohto rozdielu. Je možné, že to, čo som objavil, funguje len pri hrachu, ale u iných rastlín už nie. Tak snáď sa niekto niekedy nájde a vysvetlí to, čo sa mne nepodarilo.
Šľachtenie som teda nechal, o to intenzívnejšie som sa venoval včelárstvu - skúšal som a popísal spôsoby zimovania včiel, zdokonaľovaniu včelích úľov i kontrolovanému kríženiu v snahe zlepšiť vlastnosti včelstva. Od čias štúdií ma zaujímala meteorológia, ktorej som sa venoval dlhú dobu, prevádzkoval som meteorologickú stanicu a napísal viaceré publikácie a články."
Dúfam, že vás čítanie tohto životného príbehu zaujalo, úloha znie: ako sa volá osoba, ktorá by ho na sklonku svojho života pred 135 rokmi rozprávala? Uveďte do checkera:
meno-rehoľnémeno-priezvisko (zadajte všetko malým písmom a slová spojte znakom - ).
Keď uhádnete, zobrazí sa vám aj zdroj použitých informácií a hlavne súradnice a nápoveda ku nájdeniu kešky.
Táto keška je súčasťou série 9+1 kešiek, každá nasledujúca má stúpajúcu obtiažnosť od 1 do 5. Dúfam, že budú pre vás zdrojom zábavy i poučenia.
V každej z nich sa nachádza kartička, na ktorej sú atómy alebo skupiny atómov. Poskladajte z nich molekulu a dokážete vyriešiť BONUSovú cache.
K tejto krabičke ešte upozorním, že je nedostupná v prípade hlbšej snehovej pokrývky. Dávajte si pozor na pošmyknutie.
Na záver tohto listingu ešte dodám, že:
- ... zomrel 6. januára 1884. O tri dni neskôr bol pochovaný na Ústrednom cintoríne v Brne. V nekrológu spoločnosti Gesellschaft zur Beförderung des Ackerbaues, der Natur- und Landeskunde 1884, č. 1, se vraví: “ jeho pokusy s rastlinnými hybridmi boli priamo epochálne”.
- S tým jastrabíkom mu to nevyšlo preto, lebo okrem pohlavného rozmnožovania, ktoré je podmienkou platnosti ním formulovaných zákonov, sa jastrabník rozmnožuje aj nepohlavne, čo v tej dobe nebolo známe.
- Až po jeho smrti bol uznaný význam jeho práce keď v roku 1900 v Holandsku Hugo de Vries, v roku 1900 v Nemecku Carl Correns, v roku 1901v Rakúsku Erich Tschermak a v roku 1902 vo Veľkej Británii William Bateson potvrdili jeho odkaz a nazvali ho pravým otcom klasickej genetiky.
Můžeš ověřit své řešení s certitude.