Karlsdorf – Karlova Ves, je jednou z mnohých metských častí nášho hlavného mesta. Pod historickým menom Karlsdorf sa spomína už v 18. storočí ako osada medzi prešporskými a devínskymi vinohradmi. Jej zakladateľ gróf Karol Jozef Hieronym Pálfi dal na svojich pozemkoch postaviť želiarske domy v dedine pomenovanej po ňom ako Karlova Ves. Prví Karlsdorfčania boli želiari, poddaní Pálfiovcov. Museli robotovať v panských lesoch a vinohradoch. Ako nádenníci pracovali aj vo viniciach prešporských vinohradníkov, ktorí vlastnili väčšinu viníc v chotári dediny, ale postupne sa čoraz viac z nich stávalo aj vlastníkmi vlastných vinohradov. To predurčovalo vinohradnícky charakter Karlovej Vsi po dobu takmer dvoch storočí.
Rozmach
Po vzniku ČSR došlo k zmene názvu obce z Karlsdorf na Karlova Ves. Naďalej však ostala osadou Devína. Zmena Bratislavy na politicko-administratívne centrum naštartovala nebývalý rozvoj Karlovej Vsi. Počet jej obyvateľov prudko narastal. Magistrát Bratislavy sa preto rozhodol riešiť jej dopravné spojenie s mestom. Tak sa v roku 1929 priblížila električka ku Karlovej Vsi.
Po obsadení Devína Nemeckou ríšou 24. 11. 1938 sa Karlova Ves stala samostatnou obcou a jej občania požiadali začiatkom februára 1939 o pripojenie obce k Bratislave. Stalo sa tak vyhláškou Ministerstva vnútra 2. decembra 1943.
V r. 1942 vznikla Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity. Základom novovzniknutej botanickej záhrady bol rozsiahly park vysadený početnými mediteránnymi druhmi rastlín a vila Lanfranconi, postavená v anglickom slohu s vežičkou. Na začiatku 60. rokov 20. storočia bola v Mlynskej doline sprístupnená Zoologická záhrada.
Búranie Karlovej Vsi a jej dnešná podoba
O osude zvyškov pôvodnej dediny sa rozhodlo v procese prípravy územného plánu mesta, ktorý bol schváleny v roku 1961. Stavba modernej výstavby si vyžiadala búracie práce a vysťahovanie posledných pôvodných obyvateľov do panelákových bytov. Ďalší rozmach bytovej výstavby nastal na prelome tisícročia, keď došlo k zahusťovaniu už existujúcej zástavby najmä na Dlhých dieloch. Pôvodnú dedinu s rozsiahlymi plochami vinohradov a ovocných sadov nahradili prevažne panelákové obytné domy novodobých sídlisk.
Ako na kešku?
Napriek tomu, že Karlova Ves má úplne inú podobu, niečo málo z nej zostalo. Preto bude Vašou úlohou identifikovať miesta na fotografiách a nájsť potrebné hodnoty.
Za objektom na obrázku dlhodobejšie existovala jeho pivnica, ktorej existenciu pripomína tabuľa s rokom ABCD.
Identifikuj objekt na fotke a zrátaj (E) počet schodov po ľavej strane od vchodu do objektu a (F) počet hríbikov v blízkej fontáne.
A následne všetko dosaď do vzorca:
N 48° E-1.D(F-1)B
E 017° A+2.(C-1)(F-2)(A+B)
Na mieste buďte nenápadní, hlavne počas dňa :)
BYOP
Týždeň 49. Táto keška nevyšla dnes náhodou, ide o časť celoročnej týždňovej série, bonus bude a možno aj nie :)
Zdroje: kniha Karlova Ves Taká Bola - Matúš Šrámek, stránka Karlovej Vsi, stránka Bratislava Fotogenická