Rozsiahly, prírodne koncipovaný park voľne prechádzajúci do okolitého lesa, rozprestierajúci sa vo svahu nad kaštieľom vo Svätom Antone, skrášľujú kaskády zurčiacej vody prepájajúce dve malebné jazierka. Odkiaľ sa tu ale ale táto voda berie? Odpoveď na túto otázku vám dá táto multikeška, pri odlove ktorej absolvujete nenáročnú prechádzku popri fascinujúcom technickom diele až k jeho "prameňu". Táto prechádzka vám od úvodných súradníc a späť zaberie okolo 40 minút a povedie po pohodlnom chodníku prevažne po rovine. K úvodným súradniciam od parkoviska je to však trochu do kopca...
Úvodné súradnice vás privedú k hornému jazierku v parku, pri ktorom sa na informačnej tabuli uvádza nasledovný zaujímavý príbeh:
"Vody je málo, vody je málo", sťažoval sa hlavný staviteľ kaštieľa grófovi Andrejovi Kohárymu. "Štiavnička, čo preteká dedinou je slabá a výdatná len na jar. A vy chcete v parku dve jazierka, na nádvorí studňu a ešte aj fontánu, čo bude striekať. Kde mám všetku tú vodu vziať?" Gróf, ktorý mal veľa iných starostí, mu len odvrkol: "Ber ju kde chceš, priveď ju sem hoci aj spoza kopca!"
A tak sa staviteľ trápil, dumal, počítal a premeriaval, ale nakoniec sa mu podaril husársky kúsok* a tú vodu naozaj spoza kopca priviedol. V členitom teréne pôvodného lesa postupne vybudoval nad sebou dve jazierka - Horné a Dolné, ktoré navzájom spojil kaskádami a malým vodopádom. Gróf mal kde chytať ryby a jeho manželka, dcéra komorského grófa z Banskej Štiavnice, sa mala kde prechádzať. Popri ceste do Kolpachu dal po vrstevnici vykopať dlhý prívodný kanál, ktorý nielen dokázal naplniť obe jazierka, ale dosť bolo vody aj do fontány na nádvorí, z ktorej striekala voda až po okná na poschodí. Aby mohla voda prekonať na svojej ceste strže a rokliny, vybudoval popri mostíkoch drevené akvadukty. Všetko to bolo vypočítané na milimeter presne, lebo spád kanála je v niektorých častiach tak nebadaný, že sa zdá, akoby voda tiekla do kopca. Gróf bol nad mieru spokojný nielen s nádherným kaštieľom, ale aj parkom a štedro sa odmenil staviteľovi a robotníkom, ktorí všetko ručne kopali.
* poznámka ownera: keďže kaštieľ s parkom bol dostavaný v roku 1750, v tom čase slovné spojenie "husársky kúsok" v skutočnosti ešte neexistovalo - tento výraz sa totiž vzťahuje na konkrétnu historickú udalosť bleskového obsadenia Berlína husármi pod velením Andreja Hadika počas sedemročnej vojny, ku ktorej došlo až v roku 1757...
A ako možno vidieť až do dnešných čias, staviteľ si za svoj um a dômyselnosť štedrú odmenu skutočne zaslúžil. Prívodný kanál sa vinie popri lesnom chodníku, ktorý ide v celej svojej dĺžke prakticky po rovine - na vzdialenosť okolo 1,3 kilometra prekonáva výškový rozdiel len okolo 10 metrov, čiže na každý meter kanála mali stavitelia k dispozícii spád v priemere ani nie jeden centimeter! A to všetko v podmienkach a s technickými možnosťami dostupnými v polovici 18. storočia...
Ako teda toto zaujímavé technické dielo vyzerá a odkiaľ staviteľ nakoniec tú vodu doviedol? Po vylúštení finálnych súradníc sa môžete vybrať proti toku prívodného kanála a okrem "prameňa" tohto vodného systému nájdete aj kešku. Voda je do kanála vpúšťaná od jari do jesene - s príchodom mrazov sa prívod "vypína", v zimnom období však namiesto neho pri finálnych súradniciach môže potešiť malebný ľadopád.
Na informačnej tabuli na úvodných súradniciach, z ktorej je prevzatý vyššie uvedený text, nájdite nasledovné ďalšie informácie:
X = Akú hĺbku v metroch má pôvodná, ručne kopaná studňa obložená kameňom na nádvorí kaštieľa?
Y = Koľkými mostíkmi vedie cesta s prívodným kanálom?
Finálne súradnice: N 48° X.(141*Y)' E 18° 57.(10*Y)'
Naspäť od finálnych súradníc sa možno vrátiť buď tou istou cestou, alebo po zelenej turistickej značke, ktorá vás dovedie naspäť k parkovisku pod kaštieľom.
Zaniknutá vodná nádrž
Po nájdení finálnej krabičky si ako bonus môžete obzrieť malý, no dramaticky pôsobiaci kaňon Studenského (Kolpašského) potoka, ako aj terénne pozostatky zaniknutej vodnej nádrže, ktorá podľa starých máp existovala minimálne od roku 1839 a naposledy sa ešte uvádzala na mapách z roku 1990. Je možné, že aj táto nádrž bola pôvodne súčasťou vodného systému, zabezpečujúcou akumuláciu a stabilný prívod vody doň. Súradnice, ktoré vás privedú k jej starej zničenej hrádzi, sa nachádzajú nižšie vo waypointoch.
Zaniknutá vodná nádrž na mape vojenského mapovania z roku 1839 a jej posledné zobrazenie na mape z roku 1990:
