Novodobá história a industriálny rozvoj Trenčína je neodmysliteľne spätý s textilným a odevným priemyslom. Ten v posledných desaťročiach nie len u nás, ale v celej Európe v dôsledku lacnejšej konkurencie z Ázie zažil úpadok. V Trenčíne mu však po takmer celé minulé storočie patrilo významné postavenie.
Nie nadarmo sa vďaka Veľtrhu Trenčín mesto módy stal Trenčín mekkou odevného priemyslu na Slovensku. Brány podujatia trvajúceho sedem až desať dní navštívilo každoročne 200 000 ľudí - vystavovateľov, obchodníkov a návštevníkov. V čase konania veľtrhu sprevádzaného mnohými kultúrnymi podujatiami žil výstavou celý Trenčín a jeho blízke okolie. Veľtrh sa stal akciou československého významu, ktorej sa v časoch najväčšej slávy nepriblížilo žiadne iné podobné podujatie ani z iných odvetví.
V Trenčíne mala sídlo štátna hospodárska organizácia SLOVAKOTEX (v známom "mrakodrape" pri okresnom súde, po nedávnej rekonštrukcii premenovanom na Budovu Alfa), ktorá integrovala a centrálne riadila všetky podniky bavlnárskeho, ľanárskeho, vlnárskeho, pletiarskeho a odevného priemyslu pôsobiace na Slovensku. V tom čase zamestnávali 80 000 ľudí a pod krídla SLOVAKOTEXu patrili napríklad Zornica v Bánovciach n. Bebravou, Makyta Púchov, Tatrasvit Svit a ďalšie. V Trenčíne do jej pôsobenia spadali Odevné závody a Merina.
Merina
O postavení novej textilnej továrne v meste sa rokovalo už v roku 1891, tá vznikla nakoniec v Žiline. Trenčín sa dočkal o šestnásť rokov neskôr – 11. júla v roku 1907 tu dvaja francúzski bratia - Paul a Jean Tiberghien - otvorili fabriku Tiberghien fils (slovensky Bratia Tiberghienovci) na česanie a pranie vlny a tkanie a výrobu látok. Od mesta dostali bezplatne pozemok a odpustenie mestských poplatkov a obecných daní na 25 rokov, ako aj investičné stimuly (ktoré, ako vidíte, nie sú na prilákanie zahraničných investorov objavom modernej doby) v podobne kameňolomu a pieskovne, a naviac 50 tisíc korún v desaťročných splátkach (peniaze na ne mesto získalo zvýšením daní na mäso a alkohol).
Na dobovej kresbe areálu továrne Tiberghien Fils sa budova Sovičky nachádza zhruba v strede, naľavo od komína. Vľavo od nej neskôr pristavili budovu turbogenerátorovne, tú je možné vidieť na fotkách nižšie. Obytné a rodinné domy vedľa fabriky patrili podniku, ubytovanie v nich našli francúzski vedúci pracovníci ako aj robotníci z továrne.
Výstavba továrne začala netypicky uprostred zimy v roku 1906, ale už v marci 1907 tu v provizórnych barakoch na 25 tkacích strojoch začali tkáčky z Francúzska zaúčať slovenské robotníčky. Výroba sa naplno rozbehla v októbri na starších francúzskych strojoch ako aj úplne nových vyrobených v Uhorsku. V prvom roku fungovania vyrobila 400 000 metrov tkanín podľa francúzskych vzorov a predpisov, v roku 1909 firma zamestnávala 500 zamestnancov, v roku 1913 620 zamestnancov a vyprodukovala 895 000 metrov látok. Farbila až 100 bálov látok denne a fungovalo tu 13 134 vretien pradiarní a 294 tkacích krosien. Rozvíjajúca sa továreň postupne pristavila ďalšie budovy. K premenovaniu na Merina došlo v roku 1949 po znárodnení, názov Merina bol odvodený od plemena ovce Merino ceneného pre kvalitnú vlnu.
Sovička
Spolu s továrňou postavili aj budovu kotolne a elektrárne - prvej v Trenčíne na striedavý trojfázový prúd. V Trenčíne síce zhodou okolností tiež v roku 1907 bola mestom postavená a spustená mestská dieslová elektráreň (kúsok od bývalého bitúnka, dnes sú tam bytové domy Riviéra, pripomienkou elektrárne je názov Električná ulica). Jej nevýhody sa však ukázali za krátko - vyrábala jednosmerný prúd a spaľovala naftu, ktorá sa počas prvej svetovej vojny stala nedostatkovým tovarom a jej cena závratne stúpla na rozdiel od uhlia, ktoré sa spaľovalo v elektrárni firmy Tiberghien fils, kam sa dopravovalo vlakovou vlečkou.
Elektráreň produkovala energiu pre mesto aj počas 1. svetovej vojny, keď sa výroba látok v továrni prerušila kvôli nedostatku výrobných surovín a pre to, že francúzsky riaditeľ továrne bol intervenovaný v Maďarsku po sérii protinemeckých výrokov - v tom čase predsa Nemecko a Rakúsko-Uhorsko bolo s Francúzskom vo vojnovom stave. Priestory továrne slúžili v tomto období ako vojenská nemocnica a dôstojnícka škola. Po vojne sa výroba v továrni opäť rozbehla naplno.
V druhej etape rozvoja fabriky v roku 1922 budovu teplárne a elektrárne zrekonštruovali, čím získala svoj typický vzhľad, pre ktorý získala prezývku Sova.
V roku 1923 došlo k spojeniu mestskej elektrárne s elektrárňou firmy TIberghien Fils, mestská elektráreň prestala vyrábať jednosmerný prúd a zásobovanie mesta elektrickým prúdom prevzala elektráreň Tiberghien. Tá dodávala elektriniu pre továreň, celý Trenčín vrátane osvetlenia ulíc, domácnosti a rozvíjajúce sa priemyselné podniky v meste. Postupne sa k nej pripojilo ešte 19 obcí na ľavom brehu Váhu od Veľkých Bieroviec po Ladce, 37 obcí v okrese Bánovce nad Bebravou a dve obce v okrese Topoľčany, a uvažovalo sa dokonca o pripojení Nového Mesta nad Váhom. Teplá voda z teplárne cez kameninové potrubie uložené v zemi vyhrievala novú plaváreň na Sihoti postavenú v roku 1937.
Napriek tomu, že vznikla snaha zaradiť industriálny areál Meriny, resp. pôvodnej fabriky Tiberghien fils, na zoznam národných kultúrnych pamiatok, po niekoľko ročných ťahaniciach medzi Pamiatkovým úradom, Ministerstvom kultúry SR a investorom, sa tak nestalo.
Dnes je teda viac než isté, že po storočnom dedičstve po francúzskych bratoch Tiberghienovcov, ktorí v Trenčíne založili prvú textilnú továreň, o ktorej môžeme povedať, že na roky preslávila mesto doma aj vo svete jeho spojením Trenčína s módou a odievaním, už nezostane takmer nič. Spolu so samotným komplexom budov Meriny padla k zemi aj Sovička. Zámer na jej rekonštrukciu a premenu na miesto oddychu a kultúry, kde by sa konali výstavy, kultúrne podujatia, workshopy a iné spoločenské aktivity, tak nevyšiel. Ale aspoň si Trenčiana majú kde nakúpiť, okrem obchodného domu známeho nemeckého reťazca je v pláne i výstavba nového obchodného centra s názvom OC Merina.
Takýto je stav k máju 2023. Ostala stáť len budova turbogenerátorovne, ale aj tá sa plánuje strhnúť. (poznámka: 30.08.2023 bola strhnutá aj budová turbogenerátorovne, takže takýto stav ako je na fotke sa vám už na mieste nenaskytne)
Ako sa dostať ku keške? Počiatočné súradnice ukazujú na miesto, kde kedysi stála Sovička. Odtiaľ je fyzická krabička s logbookom umiestnená vo vzialenosti 50m pod azimutom 241.29°
