Cesta za tajomstvom Velestúra
Matúš, Štiavnický permoník spolu s Demeterom zo Spiša spokojne spali v hosťovskej jaskyni. Netušili, že sa k nim tmavou chodbou rúti permoník z Velestúra, malý Ervín. Ako vždy usmiaty od ucha k uchu rozdrapil dvere dokorán a votrel sa im do sna. Jeden fantazíroval o skale popretkávanej zlatými žilkami, druhý o akýchsi strašidlách. „Haloóóó, ako to že spíte?“ „Čo je? Čo sa deje?“ nechápavo obaja žmúrili do zapáleného kahanca. Ervín sa nevzdával , plameň sa húpal na stenách a kreslil hrozivé tiene. „Si sa pomiatol?“ zasipel pobúrený Demeter. „No čo sa hneď plašíte?! Zabudli ste? Dnes je spln! Mali sme ísť na Velestúr pozrieť runový nápis!“ „Neviem o tom, že by to malo byť pri splne.“ Snažil sa Demeter. „Predsa na všetky tajuplné miesta sa chodí pri splne.“ „ Zrejme kvôli svetlu, Nemusíš zapáliť kahanec a niečo podpáliť“ smial sa už zobudený Matúš. „Prebudeným permoníkom nezostávalo nič iné, ako vychystať sa na cestu. Ervín šiel prvý, ďalší dvaja opatrne kráčali podzemnými chodbami za ním.
Cesta sa kľukatila, miestami stúpala, hneď na to klesala, ako sa jej zachcelo. Ťažko bolo rozoznať, kadiaľ idú. Míňali jazierka, staré štôlne, šachty i prepadliská. Šli lesom i skalami. Banský kahan držal Demeter, Matúš našľapoval sústredene za ním, Ervín sa tu vyznal, svetlo nepotreboval. Poslušne sa predierali cez úzke otvory a skalné štrbiny, až sa napokon ocitli v akomsi tuneli. Prepchávali sa pomedzi brvná, ktoré držali zeminu. „Tadiaľto prevážali na vozoch zlaté dukáty z Kremnice“ ozval sa vpredu hopsajúci Ervín. „A kam ho viezli?“ spýtali sa naraz Matúš s Demeterom. „Do Banskej Bystrice predsa“ Naložili striebro a meď, ktoré tam vyťažili a vliekli ho naspäť do Kremnice, aby z nich vyrobili mince.“ mudroval Ervín. „Nie je to priúzke? Zapochyboval Demeter. „Tu možno hej ale prievozníci si poradili. Ak sa voz nezmestil, šikovne ho rozobrali, náklad preniesli a opäť zložili voz. A keď sme sa nad nimi zľutovali, čarovným kladivkom sme tunel zväčšili a mohli prejsť bez roboty. Ale sme sa nasmiali, keď sa čudovali prečo raz s vozom prešli a raz nie“ vysvetlil im Ervín.
STAGE 1. N48° 44.949' E018° 59.878' Görgeiho tunel. Odfoťte seba, svoje xwg, GPS, papier s vašim menom tak, aby v pozadí bolo vidno vchod do tunela
Šli cestou širokou na dva vozy, želiezka vo vreckách im občas rozhorúčilo čo dávali na známosť, že vzácny kov je postrácaný kdesi po ceste v tráve a lístí. „Oddávna sa táto cesta volá Zlatá. Nielen pre postrácané dukáty, ale bola to jediná cesta z Bystrice do Kremnice, kadiaľ vozy strieborné a medené poklady vozili. Vzdialenosť medzi týmito mestami je cez Kremnické vrchy iba 17 kilometrov, ale okľukou 50 až 60, a tak si názov Zlatá zaslúži. A má viac ako 700rokov“, mudroval opäť Ervín, domáci pán.
STAGE 2. N48° 44.898' E018° 59.737' Smerovnik s názvom Zlatá cesta. Odfoťte seba, svoje xwg, GPS, papier s vašim menom tak, aby v pozadí bolo vidno označenie s názvom Zlatá cesta. Z fotky musí byť jasné, za akým účelom bola fotená.
No to už pridali do kroku. Keď tu zrazu čosi začuli. Demeter natiahol ruku a so zapáleným kahancom si posvietil na šuchot v tme. „Teodor zo Smrečníka!!!“ zvítal sa s ním Ervín a vôbec nebol prekvapený, že ho vidí. „Čakal som kedy sa zjavíš.“ Radostne ho ťapol po pleci. „Bolo tvoje reči počuť až ku mne do jaskyne. Som rád, že ste ma zobudili. Idete obzerať Runy?“ zaujímal sa Teodor. „Jasné, víla Žiaročka bude tancovať.“ Potešil sa Ervín. A nezájdete ku mne na chvíľu, kým si veci nezbalím?“ ponúkol ich Teodor. „Jaskyňa je síce malá, útulná, iba 9m veľká puklina, ale popraceme sa tam. Poobzeráte bránu, strop...Kahančeky máte, posvietite si.“ I nakukli teda k nemu do jaskyne.
STAGE 3. N48° 44.587' E018° 59.810' Jaskyňa Janošíkova diera. Odfoťte seba, svoje xwg, GPS, papier s vašim menom tak, aby v pozadí bolo vidno otvor jaskyne. Z fotky musí byť jasné, za akým účelom bola fotená.
„Tak nezdržuj, nech tam neprídeme neskoro!“ poduril ich Ervín. Kráčali ďalej tmou, keď tu zrazu vyšli na čistinku na samom vrchu kopca s Peknou vyhliadkou na okolité banské dedinky. Keďže nemali času nazvyš, len sa na chvíľu pokochali a vykročili na poslednú etapu svojej cesty.
STAGE 4. N48° 44.418' E018° 59.781' Pekná vyhliadka. Odfoť svoju ruku ukazujúc prstom na dedinky v doline. V prípade nepriaznivého počasia keď nebude vidno dedinku, uznám aj foto s panoramatickou infotabuľou na ktorej bude vidno ruku, xwg, papierik s menom atď. plus názov obce ktorá je pod vyhliadkou (viď príklad foto k logu).
Hrebeňom Kremnických vrchov, svietiac si kahancami, občas sa zahľadiac do doliny, potichu kráčali cestičkou za svojim cieľom. Jeden za druhým, keď tu zrazu Ervín zastal a opäť načúval. „Tu neďaleko sa vypína Mýtny vrch, stávala tu colnica a mýtnica medzi Kremnicou a Bystrickým kráľovstvom. Stráži ju veľký neviditeľný had, ktorého volajú 19.poludník. Vysoko dvíhajte nohy, nech o neho nezakopnete a nezobudíte ho.“ šepkal Ervín.
DOBROVOĽNÁ ÚLOHA N48° 43.744' E019° 00.000' 19. POLUDNÍK, odfoť svoje GPS, svoj mobil, proste niečo kde bude vidno, že sa nachádzate na 19.poludníku
Našťastie ich nevítala žiadna víchrica, ba ani búrka, ktorá by im dnešné plány prekazila. Vládla pekná noc, odetá v hviezdnom rúchu a teda divadlo na Velestúre sa mohlo predviesť v plnej paráde. „A ako je to vlastne s tými runovými nápismi? Odkiaľ sa vzali?“ začal sa cestou vypytovať Demeter. „To nikto vlastne nevie. Jedni vravia, že sú staré viac ako 2000rokov. Iní si myslia, že ich vytvoril akýsi učiteľ Pavol Križko z Kremnice.“ vysvetľoval Ervín. „A vy dvaja čomu veríte?“ vložil sa do debaty Matúš. „Nám je to jedno, máme ich tu, oprašujeme ich, staráme sa o ne... Tie na mojom Smrečníku sú už dôkladne zarastené machom a tak je to asi aj dobre.“ Nechal sa počuť Teodor. „Aj na Dievčej skale sa našli úlomky, tá je tiež neďaleko.“ Ako tak debatovali, prišli k Zlatej studni. „Podľa starej povesti objavil náhodou nesmierne bohatstvo mesta horár od Hrona. Na mieste, kde dnes stojí Zlatá studňa, zastrelil jarabicu a pri pitvaní našiel v jej hrdle zlaté zrná. Všimol si, že v prameni vody, ba i v potoku čo sa valí dole do Kremnice z hôr, sa nachádzajú zlatinky. A preto toto miesto dostalo svoj názov.“ Pokračoval v objasňovaní celej cesty Ervín. „Už to nemáme ďaleko. Nože sa občerstvime.“ Nabádal ku krátkej pauze Demeter.
STAGE 5. N48° 42.929' E019° 00.299' Zlatá studňa ... V okolí útulne nájdite vyobrazenie Kremnického erbu a odfoťte seba, svoje xwg, GPS, papier s vašim menom tak, aby ho bolo vidno. Z fotky musí byť jasné, za akým účelom bola fotená.
Okrúhly mesiac poctivo svietil a naši pútnici dorazili do svojho cieľa. Vyrytý runový nápis sa dal osvietený mesačným svitom ľahko prečítať. „Tie písmená vyzerajú ako polámané paličky“ usúdil nahlas Matúš. “Nie si ďaleko od pravdy.“ chytil sa slova opäť Ervín. „Kedysi zvykli ľudia nazbierať bukové vetvičky, tie polámali a uložili do rôznych znakov. Mávali ich plné vrecká a na ceste alebo na nejakom pníku si nechávali odkazy. Nemali papier a pero ako teraz. A paličky nazývali bukvy. Na svete vznikali rôzne písma. Abeceda, azbuka, čínske či slepecké písmo. No... je z čoho vyberať.“ Matúš s veľkým obdivom hľadel na Ervína, taký malý a taký svetaznalý. „A čo vlastne znamenajú tie slová?“ skoro sa zabudol opýtať Demeter. „Je to slovanský nápis, aby ste rozumeli, vraj zo severu prišiel niekto s menom Silian, rozbúral Kremnicu i Turovo a všetky hrady okolo.“ Začal vysvetľovať Teodor. „Bolo to dvestoosemdesiat rokov po Turícach. A aby to nebolo také jednoduché, podaktorí vravia, že to vôbec nie sú runy, ale voľajaké staroslovanské znaky balkánskeho pôvodu.“ Neodpustil si ešte poznamenať Ervín. „Na tejto rune je ale aj tak niečo magické. Čo vy na to?“ nedalo mu ešte dodať, pretože bol hrdý, že je pánom Velestúru.
STAGE 6. N 48° 42.515 E 019° 00.224 Vrch Velestúr, nájdi runový nápis a odfoť na ňom položenú svoju dlaň, xwg, GPS, papierik s menom. Z fotky musí byť jasné, za akým účelom bola fotená.
Zdalo sa, že i hviezdy na oblohe sa priblížili, aby si vychutnali čaro okamihu. Skadiaľsi sa vyrojila spústa svätojánskych mušiek a svietili jemným svetlom na chodníček pomedzi skaly. Po ňom prichádzala čarokrásna dievčinka v trblietavých belasých šatočkách. „Víla Žiaročka!“zašepkal šťastne Teodor. „Rýchlo schovajme sa, nech ju nevyplašíme.“ A ako sa blížila ku rune, začala spievať ľúbeznú pieseň. Spievala a tancovala. Čím rýchlejšie tancovala, tým viac sa všetko okolo nej krútilo a roztancovali sa aj runové písmenká na kameni. „Zas domoce ten nápis.“ zašomral si Ervín, „Horimír bude zas mať čo naprávať“. „Kto je Horimír?“opýtal sa Demeter. „Trpaslík, býva v tomto lese, Žiaročka sa takto rozbesní, vytratí sa a nechá tu neporiadok.“ Vtom sa z ničoho nič zjavil obrovský mrak, zahalil Mesiac a nastala tma. Svätojánske mušky sa zľakli a uleteli, víla sa vyparila spolu s nimi. A vystrašení permoníci sa tiež rozutekali, skryť do svojho podzemia.
Kto však dá do poriadku roztancovaný runový nápis?
DOBROVOĽNÁ ÚLOHA: UROB SI BUKVY, A SKÚS VYTVORIŤ VLASTNÝ RUNOVÝ NÁPIS.
Celá trasa od Sedla Tunel po Velestúr má 5,6km, stredne náročným terénom, turisticky značeným červenou farbou. Parkovať je možné na centrálnom parkovisku na Skalke. Podmienkou zalogovania je, aby ste k logu pridali 6 fotografií z určených miest. Z fotografií musí byť jasné kto, čo, kde... (Nie kto komu) Niekoľko príkladov máte uvedených vo fotogalérii. Uvítam foto za každého zvlášť. Samozrejme, splnenie dobrovoľných úloh nie je povinné, ale poteší. Už teraz sa neviem dočkať vašich kreatívnych nápadov. Želám vám príjemnú zábavu, pekné počasie a mackov v bezpečnej vzdialenosti.