LAB Bonus - Kalvária v Bratislave Mystery Cache

Kalváriou sa volá kopec, ktorý sa nachádza severozápadne od bratislavskej hlavnej železničnej stanice, strmo nad Pražskou cestou. Tu v roku 1683 naposledy stála turecká hliadka s červenou zástavou s polmesiacom.

Bratislavská Kalvária bola vybudovaná v roku 1694 na pamiatku veľkej bitky pri Viedni, v ktorej spojené vojská porazili Turkov a definitívne zastavili ich expanziu do Európy. Bola to prvá kalvária na území Slovenska a jedna z prvých v Uhorsku, najväčšia vo vtedajšej strednej Európe. Krížová cesta končí na Kalvárskom vrchu, kde bola postavená Kaplnka Svätého kríža a kríž s bronzovou sochou Krista, ktorý tam stojí dodnes. Kúsok nižšie sa nachádza Kostol Panny Márie Snežnej a Lurdská jaskyňa so soškou Panny Márie z bieleho mramoru, pri ktorej veriaci osadili viac ako 4000 pamätných ďakovných tabuliek adresovaných svätici. Okrem toho je dnes súčasťou komplexu aj súsošie Na Kalvárii a socha Piety.

Záhrada vznikla na konci 19. storočia, keď si v tejto časti mesta majitelia vychýrených hotelov Carlton a Savoy, rodina Prüger-Wallnerová, postavili vilu na vyvýšenom mieste na severnom konci Havlíčkovej ulice, ktorá stojí dodnes. Na terase pri dome bol malý bazén na kúpanie. Členitý terén záhrady upravili v okolí vily ako okrasnú záhradu v prírodno-krajinárskom štýle (reprezentačná časť), zvyšná časť pozemku slúžila ako úžitková záhrada. V nej sa pestovali kvety, ovocie a zelenina. V južnej časti boli štyri skleníky a domček s kotolňou na ich vykurovanie, ktoré tu nájdeme dodnes. Najnižšia časť záhrady bola zamokrená a tak v nej vybudovali odvodňovací systém. Prügerovci svoju záhradu milovali, trávili v nej veľa času, najmä hrávaním kroketu. Po II. svetovej vojne majitelia opustili Slovensko (odsťahovali sa do Anglicka) a záhrada postupne pustla. Okrasná časť zanikla kvôli výstavbe domov takmer celá, úžitková časť bola rozparcelovaná na menšie parcely, ktoré sa využívali ako záhradky. Z pôvodných záhradných úprav sa nezachovalo takmer nič. Svedkom veľkoleposti záhrady ostalo len zopár mohutných stromov, zvyšky schodiska, základy skleníkov a budova kotolne.

Po niekoľkých desaťročiach bez koncepčnej starostlivosti začalo hlavné mesto SR Bratislava v spolupráci s partnermi záhradu revitalizovať. Záhrada je dnes po rokoch sprístupnená verejnosti a postupne sa upravuje a čistí. Pribudli v nej prírodný mobiliár, hracie prvky pre deti, drevené chodníčky a podrobné informačné tabule o vzácnej biodiverzite záhrady.