Skôr, ako na územie Slovanov prišlo kresťanstvo, jeho obyvatelia oslavovali sviatok zimného slnovratu - kračún. Význam tohto praslovanského slova je vracanie, krátenie, krčenie. A teda je určitou symbolikou zimného slnovratu – najkratšieho dňa, vracania sa svetla, slnka...
Zimný slnovrat je najmä oslavou slnka a boha s ním spojeného. K rituálom spojeným so solárnym aspektom zimného slnovratu patrí pálenie ohňov (veľkých alebo aspoň sviečok), ktoré horeli až do svitania a bdelo sa pri nich. V Rusku sa posielalo z kopca horiace koleso. U južných Slovanov sa do ohňa vkladalo zvláštne poleno, zvané badnik, ktorého zvyšky sa považovali za posvätné. Cez oheň sa aj skákalo ako forma očisty a podobne.
Počas zimného slnovratu sa hranica medzi našim svetom a svetom mŕtvych považovala za otvorenú (dobré aj zlé duše mŕtvych sa teda v tomto čase voľne pohybujú po svete). Z toho vyplývalo po prvé, že si Slovania v tomto období roka uctievali predkov. Toto uctenie malo veľa podôb, napríklad Slovania zvykli pri štedrovečernej večeri prestierať aj skonaným členom rodiny. Po druhé sa Slovania v tomto období roka museli chrániť pred zlými duchmi, vlkolakmi, vílami, čertmi a podobne, a to napr. nosením masiek, používaním cesnaku alebo veselými oslavami.
Ako sa nazýva slovanský sviatok zimného slnovratu?
Cez certitude môžete overiť riešenie tejto kešky.