História olympijskýc hier:
Myšlienka športu vznikla v antike z dvoch slov, ekechéria v preklade „ruky preč od zbraní“ (počas olympijských hier bol nariadený mier a bol zákaz vojen) a kalokagatia - „harmonické spojenie ducha a tela.“ Hlavným pravidlom športu je bojovať/hrať fair – play. Základnými piliermi športu sú telo, duch a charakter. Šport prispieva nielen k fyzickej kondícii, ale buduje aj pevnú vôľu, súťaživosť, disciplínu a chuť dosahovať stále lepšie výsledky.
Starovek
Olympijské hry (OH) boli celo grécke súťaže pravidelne organizované v starovekom Grécku. Konali sa raz za štyri alebo päť rokov v auguste alebo septembri ako pocta Diovi v Olympii medzi rokmi 776 pred Kr. a 393. Prvá olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a bola zároveň prvou udalosťou gréckych dejín a začiatkom gréckeho kalendára. O skutočnom pôvode hier hovorí veľa mýtov a legiend. Olympijské hry mali veľký význam, pretože veľa Grékov bolo rozdelených do rôznych kmeňov a počas OH sa aspoň symbolicky spojili.Pred OH poslovia z Olympie chodili a pozývali ľudí na účasť po celom antickom Grécku, oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier - ekechéria.Ako pretekári sa na OH mohli zúčastniť iba slobodní občania Grécka (vylúčení boli cudzinci, otroci a ženy). Pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem vydatých žien). Štadión bol obklopený svahmi, na ktoré sa zmestilo 40 000 divákov. Pre ženy sa konali samostatné preteky v behu pri Hérách. Pretekári sa mali dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom OH kvôli príprave a diéte. Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Účastníci hier zložili prísahu, že budú pretekať čestne a nebudú podvádzať. Preteky prebiehali pod prísnym dozorom hélládonikov - rozhodcov, ktorí boli zároveň sudcami, vyhlasovateľmi víťazov a strážcami posvätného mieru. Hry pôvodne trvali jeden deň a skladali sa len z behu na diaľku na štadióne. Neskôr sa ich trvanie predĺžilo na päť dní a začínali sa pri východe Slnka. Disciplíny začali diaulom (behom na dve dĺžky bežeckej dráhy - na krátke a dlhé trate), potom nasledovalo palé (zápas), pygmé (pästný zápas), pankration (kombinácia zápasenia a pästného boja) a pentatlon (päťboj, ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie). Potom sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky.Víťazovi na konci pretekov sudca ovinul čelo červenou vlnenou páskou. V posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Dioým chrámom, dostali olivové koruny. Víťaz na olympijských hrách získal najväčšiu poctu, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťaz mal právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu a rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa stretávali aj zástupcovia gréckych štátov, ktorí tu podpisovali politické zmluvy.Po ovládnutí Grécka Rimanmi (r.146 pred Kr.) sa OH prestali konať. K novému rozmachu došlo v 1.-3. stor., lebo hry podporovali rímski cisári. Cisár Nero sa dokonca sám aktívne na hrách zúčastnil. V 4. stor. OH upadali, ostro sa proti nim stavalo kresťanstvo, ktoré bolo v tom čase hlavným náboženstvom Rímskej ríše. V roku 394 vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. Napriek tomuto zákazu sa OH ešte nejaký čas konali. V roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy, ktoré boli spojené s olympijskými hrami v Olympii.
Moderné olympijské hry
Moderne olympijske hry ú vrcholové medzinárodné športové podujatia, ktoré zahŕňajú letné a zimné športové súťaže a na ktorých sa zúčastňujú tisíce športovcov z celého sveta. Olympijské hry sú považované za vrcholové svetové športové súťaže s účasťou viac ako 200 krajín. Zvyčajne sa konajú každé štyri roky, v rámci štvorročného obdobia sa striedajú letné a zimné olympijské hry každé dva roky.
Ich vznik bol inšpirovaný starovekými olympijskými hrami, ktoré sa konali v gréckej Olympii od 8. storočia pred naším letopočtom do 4. storočia nášho letopočtu. Barón Pierre de Coubertin založil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v roku 1894, čo viedlo k prvým moderným hrám v Aténach v roku 1896. MOV je riadiacim orgánom olympijského hnutia a jeho štruktúru a autoritu vymedzuje olympijská charta.
Vývoj olympijského hnutia v priebehu 20. a 21. storočia vyústil do niekoľkých zmien na olympijských hrách. Medzi tieto úpravy patrí vytvorenie zimných olympijských hier pre sneh a ľad, športové paralympijské hry pre športovcov so zdravotným postihnutím, olympijské hry mládeže pre športovcov vo veku od 14 do 18 rokov, päť kontinentálnych hier (panamerické, africké, ázijské, európske a pacifické) a Svetové hry pre športy, ktoré nie sú zahrnuté v olympijských hrách. MOV podporuje aj deaflympijské hry a špeciálne olympijské hry. MOV sa musel prispôsobiť rôznym ekonomickým, politickým a technologickým pokrokom. Zneužívanie amatérskych pravidiel národmi východného bloku viedlo MOV k odklonu od čistého amatérstva, ako to predpokladá Coubertin, k prijatiu profesionálnych športovcov zúčastňujúcich sa hier. Rastúci význam masmédií spôsobil problém firemného sponzorstva a všeobecnej komercializácie hier. Svetové vojny viedli k zrušeniu olympijských hier 1916, 1940 a 1944; veľké bojkoty počas studenej vojny obmedzili účasť na olympijských hrách v rokoch 1980 a 1984; a olympijské hry v roku 2020 sa v dôsledku pandémie COVID-19 odložili na rok 2021.
Doteraz usporiadané olympijske hry:
LOH
1896 v Aténach
1900 v Paríži
1904 v St. Louis
1908 v Londýne
1912 v Štokholme
1920 v Antverpách
1924 v Paríži
1928 v Amsterdame
1932 v Los Angeles
1936 v Berlíne
1948 v Londýne
1952 v Helsinkách
1956 v Melbourne
1960 v Ríme
1964 v Tokiu
1968 v Mexiku
1972 v Mníchove
1976 v Montreale
1980 v Moskve
1984 v Los Angeles
1988 v Soule
1992 v Barcelone
1996 v Atlante
2000 v Sydney
2004 v Aténach
2008 v Pekingu
2012 v Londýne
2016 v Rio de Janeiro
2020 v Tokiu
Od roku 1924 bola taktiež zavedená zimná časť olympijských hier:
ZOH
1924 v Chamonix
1928 v St. Moritzi
1932 v Lake Placide
1936 v Garmisch - Partenkirchene
1948 v St. Moritzi
1952 v Oslo
1956 v Cortine d'Ampezzo
1960 v Squaw Valley
1964 v Innsbrucku
1968 v Grenobli
1972 v Sappore
1976 v Innsbrucku
1980 v Lake Placide
1984 v Sarajeve
1988 v Calgary
1992 v Albertville
1996 v Lillehameri
1998 v Nagane
2002 v Salt Lake City
2006 v Turíne
2010 v Vancouver
2014 v Soči
2018 v Pchjongčchang
Letné olympijské hry 2020, oficiálne Hry XXXII. olympiády sa konajú od 23. júla do 8. augusta 2021 v hlavnom meste Japonska Tokiu. Pôvodne sa mali konať od 24. júla do 9. augusta 2020, lenže kvôli pandémii ochorenia COVID-19 boli v marci 2020 odložené. Aj napriek preloženiu termínu na rok 2021 si podujatie zachovalo názov Tokio 2020. Tieto hry sú prvé v histórii Olympijských hier, ktoré boli odložené a nie zrušené. V marci 2021 organizačný výbor rozhodol, že sa budú konať bez zahraničných divákov. Neskôr bolo rozhodnuté, že sa budú konať úplne bez divákov.
Tokio bolo vybrané ako hostiteľské mesto na 125. kongrese Medzinárodného olympijského výboru 7. septembra 2013 v Buenos Aires. Tokio je hostiteľom letných olympijských hier druhýkrát v histórii, prvý raz to bolo v roku 1964, čo z neho robí prvé mesto v Ázii, kde sa letné hry konali dvakrát. Sú to už celkovo štvrté Olympijské hry na území Japonska, keďže Sapporo bolo v roku 1972 a Nagano v roku 1998 dejiskami zimných olympijských hier.
Viac ako 11 000 športovcov z 205 krajín sa stretne v Tokiu, kde majú premiéru v olympijskom programe štyri nové športy – karate, športové lezenie, surfovanie a skejtbording. Do programu sa vrátil bejzbal a softbal. Celkovo sa bude na olympiáde súťažiť v 33 športových odvetviach - 50 disciplínach, pre ktoré je nachystaných 339 medailových sád.
Ku keške:
Pre získanie finálnych súradníc je potrebné zistiť disciplíny, v ktorých v Tokiu súťažili športovci zo Slovenska. Každej disciplíne priradíte číslo a písmeno ako pri šachu z nasledujúceho obrázku
Príklad: vodné pólo - 5H
Získané hodnoty zadajte do overovača podľa postupnosti číslo (od 1) písmeno (od A) a súradnice sú vaše.
Príklad: 1A,1H,2D,2E,2J...
Keška ponúka výhľad na miesto, kde verím, že vyrastie nie jeden olympijský víťaz 🥇
Cez certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.