|
Mestské múry vychádzali z oboch strán kežmarského hradu, jedna časť smerom na západ k Vysokým Tatrám tiahla poza Starý Trh za Baštovú ulicu , odtiaľ múr pokračoval cez dnešnú hradskú smerom na Ľubicu a cez bývalú ulicu Na jarku a Priekopu sa opäť vracali z východnej strany k hradu. Opevnenie sa tiahlo v dĺžke dvoch kilometrov a priestor vo vnútri hradieb zaberal plochu 20,5 ha.
Mestské opevnenie pozostávalo z dvoch častí: vyššieho vnútorného múru o výške cca 5m a hrúbke 1,5 - 2 m a nižšieho vonkajšieho parkanového múru, ktorého dimenzie sa už dnes nedajú zistiť. Vzdialenosť medzi oboma múrmi bola okolo 20 - 25 m, pri napojení parkanového múru na poslednú časť mestskej brány sa vzdialenosť zväčšila. Bašty a veže, vstavané do vyššieho - vnútorného múru boli zvonku chránené priekopou medzi vnútorným a vonkajším múrom, samotným vonkajším múrom a pred ním vykopanou vodnou priekopou, do ktorej bola privádzaná voda na východnej strane z blízkeho Ľubického potoka a na západnej strane tvorili prirodzenú vodnú priekopu tri ramená rieky Popradu ku železničnej stanici.
Do opevneného Kežmarku sa vchádzalo troma mestskými bránami: Nižnou bránou pri hrade, zvanou aj Poľská brána pretože ňou prechádzala cesta do Galície; Vyšnou bránou, ktorou vychádzala cesta aj na Poprad, aj na Levoču a napokon Kušnierskou bránou, ktorá bola už menej dôležitá - cez ňu prechádzala odbočka hlavnej cesty do Popradu. Neskôr, pravdepodobne až v polovici 17. storočia(5) sa začala používať aj tzv. Nová brána, ktorá bola prerazená do hrubej veže smerom na Forberg - Stráne pod Tatrami.
|
| Pre dnešné časy 21.stor. sa už fortifikačný význam kežmarských mestských múrov dávno stratil. Mesto sa už dávno rozrástlo za mestské hradby, ktoré sa stali už len cenným dôkazom starej histórie vyše sedemstopädesiatročného mesta. Žiaľ do dnešných čias sa z mestského opevnenia zachovalo veľmi málo, a aj to čo zostalo je v pomerne dezolátnom stave. Zachovala sa len časť barbakánu - predsunutej kruhovitej bašty pred Nižnou bránou, v jej blízkosti časť múrov s polkruhovou baštou, časť múra s náznakom štvorhrannej veže neďaleko bývalej Kušnierskej brány a napokon časť opevnenia neďaleko bývalej Vyšnej brány Na jarku, kde stojí zachovaná štvorhranná veža o pôdoryse 11x6m. Veža je v súčasnosti využívaná pre muzeálne účely. |
|
Na jenotlivých zastaveniach zistíte potrebné číslice A, B, C, D, E.
Samotná keška sa nachádza na súradniciach:
N 49° 08.ABC'
E 020° 25.DEC'
|