Osemdesiate roky boli zlatým vekom magnetofónových kaziet. Vyrástla na nich celá generácia poslucháčov, ktorá si na ne s nostalgiou spomína ako na neprekonateľné zvukové médium.
Odkedy elektromagnetizmus v druhej polovici 19. storočia opísali fyzici, existoval aj nápad magneticky zaznamenať zvuk. Teoreticky bol princíp známy, dlho však chýbala praktická konkurencia Edisonovmu fonografu. Až koncom 20-tych rokov v Nemecku patentovali ako záznamové médium pásku s naneseným magnetickým prachom a ešte v roku 1935 berlínska továreň AEG predstavila svoj prvý „Magnetophon“.
Prvé kazety
Spočiatku boli nosičmi magnetických záznamových pásov dosť nepraktické kotúče. Boli veľké, neskladné a dlho trvalo, kým ste na páske našli svoju obľúbenú pesničku. Okrem toho, aj samotné magnetofóny boli veľké zariadenia a boli prakticky neprenosné. Prvá slávna compact či music cassette (podľa francúzskeho cassette = „škatuľka"), je na svete od roku 1963. Na nátlak konkurencie firma Phillips poskytla licenciu pre ostatných výrobcov zdarma, čo je dôvod, prečo kazeta zvíťazila vo vojne formátov. Pôvodne šlo o čisté kazety na záznam hovoreného slova pre diktafóny, ale čoskoro boli na trhu aj kazety s vopred nahranou hudbou. Aj kazetové magnetofóny sa vyvíjali a do roku 1968 ich len v Japonsku predali dva milióny kusov. Na výslnie však kazety vyniesli najmä autorádiá. V autách sa škatuľky z plastu, odolné proti nárazom a prachu, ochotne krútili ešte dlho po príchode angers konkurencie, ktorou boli cédečka a MP3 prehrávače.
Kvalita zvuku
Z hľadiska zvukovej kvality boli kazety kompromisom. Rýchlosť posuvu pásky v kazetách bola podstatne menšia ako u veľkých kotúčov, a preto aj ich zvuková kvalita bola pomerne nízka. Nekvalitnejšie, ale skladné kazety však vďačne poslúžili bežným poslucháčom. V 70. rokoch zlepšila ich povesť technológia na potlačenie šumu Dolby B, vďaka ktorej kazety svojou kvalitou začali konkurovať platniam. Magnetofónové kazety mali mnohé výhody - kazeta sa zmestí do vrecka a ak po nej hoci (decentne) podupete nohou, môžete ju používať naďalej. A nevýhody? Pri prehrávaní šumí, páska sa ľahko deformuje a potom je tu fakt, že používaním sa kazeta obohrá, akokoľvek je kvalitná. Za najväčšiu nevýhodu sa však považovalo „zošrotovanie" pásky v magnetofóne. Tento jav pozná azda každý, kto vlastnil kazetový magnetofón - keď navíjacie koliesko prestalo ťahať, páska sa začala zhromažďovať v útrobách magnetofónu a nenávratne sa zničila.
Ako to funguje?
Ako vlastne kazeta funguje? V plastovom obale je magnetická páska, ktorá sa pretáča zľava doprava. Široká je 3,81 milimetra a každá strana obsahuje dve stopy, čím je umožnený stereo efekt. Vyrobená je z polyesteru s nanesenou magnetickou vrstvou oxidu železa alebo chrómu. Magnetický signál na elektrický a naopak potom konvertuje hlava magnetofónu. Páska sa krúti rýchlosťou 4,76 centimetrov za sekundu a čo je plus, v prípade potreby ju môžete pretáčať aj only vlastnou silou - stačí zasunúť ceruzku a otáčať... Jedna strana kazety obsiahne až hodinu záznamu, pričom v prehistorickom období osobných počítačov kazety niesli aj dáta - ešte predtým, než užívateľov od utrpenia oslobodili harddisky, diskety a CD-romy.
Vnútrajšok audiokazety
1. Unášací kotúč 5. Vodiaca a strediaca kladka
2. Navinutá magnetická páska 6. Zavádzacia páska
3. Oteruvzdorná vrstva 7. Prítlačný vankúšik
4. Ochrana proti prepisu 8. Otvor pre unášací tŕň s gumovým kolieskom
Súmrak kaziet
Kazety nikdy neboli jediným a nadlho dominantným nosičom hudby, páska však patrila medzi 70-tymi a 90-tymi rokmi k najpoužívanejším gentle nosičom pre amatérsky záznam zvuku. Klinec do ich rakvy zatĺkli hlavne cédečka. Kým v roku 1990 sa predalo 443 miliónov kaziet v súčasnosti to už je len niekoľko desiatok tisíc. Definitívny koniec audio-kaziet prišiel s rozvojom počítačov a možnosťou domáceho napaľovania CD a po rozšírení digitálnych formátov ako napríklad mp3. Najdlhšie vydržali kazety v autorádiách, pretože ich výrobcovia akoby zaspali dobu a ešte donedávna bolo bežné, že sa predávali autorádiá s kazetovým prehrávačom.
Čakajú toto médium lepšie časy podľa vzoru gramoplatní, ktoré vodami hudobných pirátov preplávali ako artefakty pre zberateľov? Ktovie. Móda zvaná retro je nevyspytateľná...
Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Audiokazeta
Ku keške:
Neďaleko miesta úvodných súradníc na Mostovej ulici bývala dlhé roky predajňa hudobnín - Supraphon (a neskôr OPUS), na ktorú si miestni, hlavne tí starší priaznivci hudby určite pamätajú.
Keška v pôvodnom vyhotovení bola k dispozícii hľadačom viac než tri roky, celkom dosiahla 494 logov, bolo jej pridelených 86 favoritných bodov a za jej života som musel vyrobiť spolu 5 nových „kazetových“ logbookov. V poslednej dobe viackrát bez stopy zmizla, a preto som sa rozhodol ju archivovať.
Nedalo mi to však, vyrobil som ďalšiu verziu, ktorá bola doplnená aj zariadením, ktoré pamätníkom určite pripomínalo staré zlaté časy, keď sme sa pýšili slúchadlami na hlave a walkmanom na opasku, či vo vrecku... Mladší hľadači si zasa mohli siahnuť na reálny kúsok histórie. Aby sa však neopakoval osud pôvodnej kešky, zmenila sa z tradičky na mysterku a je uložená aj kúsok ďalej od centra. Ak ju chcete nájsť, stačí pozorne čítať listing... Keška v popísanej verzi bola žiaľ ukradnutá, a tak robím ďalší pokus s jej obnovou formou logbooku - kazety...
A keď sa už dostanete k zalogovaniu, buďte hlavne nenápadní, pretočte si pásku pomocou ceruzky, fixky, alebo iného vhodného predmetu a šetrite prosím miestom.