Veľká noc – zvyky a obyčaje
Veľkonočné tradície, ktoré poväčšine majú náboženský či inak symbolický význam, sa na našom území dodržiavajú už oddávna. Hoci niektoré dnes nie sú už tak obľúbené ako v minulosti, mnoho z nich si našlo cestu aj do moderných domácností. Predovšetkým na dedinách sa potom stále dodržujú staré ľudové obyčaje, ktoré i dnes dodávajú sviatkom jari tú pravú atmosféru.
Veľkonočné oslavy však aj v mestách patria medzi najdôležitejšie kultúrne a spoločenské udalosti, ktoré majú nielen náboženský význam, ale zároveň predstavujú aj oslavu jarných dní, prebúdzajúcej sa prírody a nového života. Okrem toho je však moderná Veľká noc dôležitá aj z komerčného hľadiska. Väčšina ľudí si totiž tento sviatok už nedokáže predstaviť bez všemožných dekorácií alebo čokoládových vajíčok či zajačikov a svoju úlohu hrajú tiež rôzne veľkonočné obrázky a pohľadnice.
Pašiový týždeň
Medzi najdôležitejšie kresťanské tradície, ktoré sa spájajú s dobou Veľkej noci, patria zvyky dodržiavané v súvislosti s pašiovým týždňom. Ten získal svoje označenie podľa pašií, čo je tradičné biblické rozprávanie, ktoré vypovedá o živote a utrpenia Ježiša Krista. Veriaci si vďaka tomu pripomínajú posledný týždeň jeho pozemského života, smrť na kríži a následné zmŕtvychvstanie.
Svätý týždeň, ako sa pašiovému týždni niekedy medzi kresťanmi tiež hovorí, začína vo Kvetnú nedeľu a končí na Boží hod veľkonočný. Okrem náboženských tradícií sa však s týmto obdobím spája tiež celá rada pohanských zvykov a ľudových obyčajov. Práve preto dnes mnohí ľudia za najdôležitejší sviatok považujú Veľkonočný pondelok. Aké tradície sa v jednotlivých dňoch pašiového týždňa predtým dodržiavali alebo stále dodržiavajú?
- Kvetná nedeľa– pripomienka Ježišovho príchodu do Jeruzalema, kedy ho ľudia vítali palmovými ratolesťami, svätenie bahniatok, vymetanie domácností zelenými ratolesťami, obliekanie do nových šiat,
- Modrý pondelok– zdobenie kostolov modrými látkami, deň odpočinku,
- Šedivý utorok – vymetanie pavučín a upratovanie celého obydlia, pre východné cirkvi deň, kedy si ľudia pripomínajú príbeh o prekliatí neplodného figovníka,
- Škaredá streda – pripomienka toho, že Judáš Iškariotský zradil Ježiša Krista, pečenie Judášov, ktoré sa jedia ďalší deň ráno, čistenie komínov a zlých síl, opaľovanie polienok, z ktorých sa vyrába krížiky,
- Zelený štvrtok – pripomienka poslednej večere Pána, posledný deň, kedy zvonia kostolné zvony, než „odletia do Ríma“, konzumácia zelenej stravy alebo len zeleniny,
- Veľký piatok – pripomienka ukrižovania Ježiša Krista, prísny pôst, Veľká omša a obrady, deň otvárania hôr a hľadanie pokladov, kedy sa nesmie prať bielizeň, nikomu nič darovať, predávať ani požičiavať,
- Biela sobota– návrat zvonov z Ríma, Veľkonočná vigília, svätenie ohňa, rozsvecovanie veľkonočnej sviece (paškál), koniec pôstu, vymetanie domu novou metlou a zvyky spojené so zabezpečením dobrej úrody,
- Boží hod veľkonočný– oslava Kristovho vzkriesenia a nanebovstúpenia, svätenie veľkonočných pokrmov, prvý deň hodovania po štyridsať dňovom pôste, veľkonočné jazdy na koňoch,
- Veľkonočný pondelok (Červené pondelok) – deň korbáča a koledovania.
Cez
certitude môžete overiť riešenie svojej kešky.
Správaj sa ku keške ako k svojej a zodpovedne ju uzavri, NECH SI UŽIJÚ AJ ĎALŠÍ HRÁČI!
Ďakujem a prajem veľa šťastia... 