Neďaleko hlavného ťahu z Ružomberka na Donovaly a cyklochodníka do Korytnice pri mestskej časti Biely Potok sa na ľavom brehu rieky Revúca nachádzajú chátrajúce zvyšky areálu bývalej vápenky. Z jej technologických zariadení sú dnes viditeľné dve šachtové vypaľovacie pece s murovanými tehlovými komínmi a torzom navážacej rampy.
Dopátrať sa k podrobnostiam o majiteľoch a fungovaní vápenky nie je jednoduché, no už na prvý pohľad ide o nevšednú stavbu dokumentujúcu medzivojnový priemysel u nás. Táto stavba žiaľ nie je kultúrnou pamiatkou a teda zákon ju žiadnym spôsobom nechráni, hoci podobných stavieb na Slovensku nezostalo veľa.
Vápencové podložie v chotári Bieleho Potoka využívali v minulosti nielen ako surovinu na pálenie vápna, ale aj ako obľúbený stavebný kameň. Už v roku 1883 si členovia účastinárskej spoločnosti prenajali od mesta na 30 rokov pozemky aj s právom bezplatnej ťažby stavebného kameňa a piesku na mestských pozemkoch a súhlas na pálenie vápna. Samotní obyvatelia Bieleho Potoka to ale nie vždy rešpektovali a ťažili živelne, podľa vlastných potrieb.
V roku 1937 si vybavil živnostenské oprávnenie na pálenie a predaj vápna Ján Floch Páleník, ktorý ale zakrátko zomrel. Na svojom pozemku v lokalite Paučino v katastri Ružomberka on alebo jeho deti postavili vápenku, ktorú neskôr prevzal syn Viktor. V roku 1953 ju štát znárodnil a previedol do správy národného podniku Cementáreň v Lietavskej Lúčke a neskôr do správy MNV Ružomberok. V prevádzke bola približne do 70. až 80. rokov minulého storočia a v jej areáli potom fungovali rôzne drobné prevádzky.
Ružomberská vápenka dnes pustne. Pokope ju drží kumšt stavebných majstrov, ktorí komíny postavili tak, aby odolali času aj počasiu. Ale nie naveky. Svoju úlohu si vytrvalo plnia aj železné obruče okolo veží. Torzo areálu dnes odkrýva dve šachtové vypaľovacie pece s murovanými tehlovými komínmi a rampou. Technologické a dopravné objekty sa nezachovali. Doprava suroviny - vápencového kameňa z neďalekého lomu, bola uskutočňovaná oceľovými vozíkmi posúvanými na koľajniciach s úzkych rozchodom. Pred viac ako desaťročím kúpil celý areál spolu so stavbou vápenky miestny podnikateľ, no ani on zmysluplné využitie nenašiel, a tak vápenka pustne aj naďalej... Táto zaujímavá stavba si ale nezaslúži, aby jednoducho odišla do zabudnutia a aj preto vznikajú rôzne aktivity na jej záchranu aj pre budúce generácie. No všetky zámery a ich realizácia stojí a padá (...ako inak?) najmä na peniazoch...
Zdroj: Monografia Biely Potok – Vlkolínec (2014)
Ku keške:
Vlastná stavba vápenky je prístupná úzkou asfaltovou cestou ktorá odbočuje vpravo z hlavnej cesty v smere z Ružomberka na Donovaly. Cesta býva dosť často hodne frekventovaná a pohybujú sa tu aj väčšie nákladné autá. Krátkodobo zaparkovať je možné za mostom cez rieku Revúca priamo pri objekte.
Súradnice kešky vás privedú na Stage 1 - križovatku miestnych ciest hneď vedľa objektu vápenky kde vľavo na kovovej konštrukcii sa nachádza stará plechová tabuľa s niekoľkými dopravnými značkami. Tu zistite počet príkazových značiek (kruhový tvar) = A, počet výstražných značiek (trojuholníkový tvar) = B a číslo ktoré zodpovedá obmedzeniu rýchlosti = CD km.
Súradnice umiestnenia kešky potom vypočítame dosadením do vzorčeka:
N 49°03.(B)(2*(A+B))(D) E 019°18.(D)(C*A+1)(3*A)