7 Divov - Alexandrijský maják na ostrove Faros
Sedem divov starovekého sveta alebo sedem divov sveta alebo sedem divov staroveku je súhrn starovekých diel z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktoré vo svojej dobe vzbudzovali obdiv svojou technickou a umeleckou dokonalosťou.
Prvá zmienka o divoch sveta pochádza z 5. storočia pred Kr. od Herodota. Práve on medzi ne zahrnul egyptské pyramídy a visuté záhrady v Babylone. Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá sa zaoberala divmi sveta, bol v roku 225 pred Kr. matematik Filón Byzantský (čo je dnešný Istanbul), ktorý o nich napísal svoje známe dielo O siedmich divoch (On the Seven Wonders). Po ňom, okolo roku 130 pred Kr., ich spísal spisovateľ Antipatros zo Sidónu, ktorého zoznam sa dnes považuje za prvú verziu. V čase, keď spisovali svoj zoznam, však ešte nestál Alexandrijský maják na ostrove Faros. Preto medzi svoje divy sveta zahrnuli monumentálne hradby Babylonu.
Do dnešných čias sa zachovali jedine pyramídy v Egypte. Ďalšie dva divy zničil oheň a tri z nich zničilo zemetrasenie.
Maják - v roku 279 pred Kr., po 20 rokoch práce, bol dokončený maják v Alexandrii a hneď bol vyhlásený za jeden z divov sveta. Bol to jeden z prvých veľkých majákov, ktoré boli kedy postavené a bol vybudovaný tak dôsledne, že stál ešte vyše 1 000 rokov a vydržal viacero zemetrasení. Bol vybudovaný z bieleho mramoru v troch vrstvách tak, že každá sa smerom k vrcholu zužovala. Spodná časť bola pravouhlá, prostredná osemuholníková a vrchná časť mala tvar valca. Maják dostal meno podľa ostrova Faros, na ktorom stál. V mnohých jazykoch sveta dnes pharos znamená maják. Ostrov ležal pred prístavom Alexandria a s pevninou bol spojený hrádzou. Na vrchole majáka sa vo dne v noci udržiaval oheň. Svetlo z neho bolo také jasné, že ho bolo možné vidieť od mora zo vzdialenosti až 56 km. Dobrú predstavu o tom, ako maják vyzeral, máme zo zobrazení na rímskych minciach a z opisu spisovateľov tých čias. Faros sa dvíhal do výšky 120 až 140 m a lode na mori ho mohli vidieť už z diaľky mnohých míľ. V rokoch 956, 1303 a následne aj 1323 bol maják vážne poškodený pri zemetraseniach a v roku 1480 sa z jeho zvyškov postavila stredoveká obranná pevnosť Kait-bajova Citadela (arab. قلعة قايتباي), v ktorej možno dodnes vidieť základy starovekého Farosu.
Niektoré pozostatky majáku boli nájdené potápačmi na dne Alexandrijského Východného prístavu v roku 1994. Väčšina pozostatkov bola potom odhalená na základe satelitných snímok.
Etymologický pôvod slova Faros (Pharos) je z gréčtiny (φάρος), bulharčiny (фар) a viacerých románskych jazykov, ako je francúzština (phare), taliančina (faro), portugalčina (farol), španielčina (faro), rumunčina a katalánčina (far), a švédčina ("Fyr") a znamená "maják". Tvar minaretov na viacerých starších moslimských mešitách o niekoľko storočí neskôr bol obdobný troj-stupňovému tvaru z Farosu. To svedčí o širšom architektonickom vplyve stavby.
zdroj: wikipedia
Zadanie:
Dopočítaj súradnice:
N 48° 54,ABC' E 18° 0D,DDD
A,B,C: Aký je priemer kruhu, ktorý vytvára svetlo dopadajúce na plochu umiestnenej kolmo k osi emitovania svetla, ak platí pre:
A - vzdialenosť svetelného zdroja od osvetlenej plochy sú 3m, uhol svetelného lúču je 90 stupňov.
B - vzdialenosť svetelného zdroja od osvetlenej plochy je 10m, uhol svetelného lúču je 12 stupňov (výsledok zaokrúhli na celé číslo).
C - vzdialenosť svetelného zdroja od osvetlenej plochy je 19m, uhol svetelného lúču je 15 stupňov.
D,DDD: Aký je obsah kruhu, ktorý vytvára svetlo na ploche umiestnej kolmo k osi emitovania svetla, ak vzdialenosť svetelného zdroja od osvetlenej plochy je 12815mm, uhol svetelného lúču je 12 stupňov. Výsledok v mm2 preveď na m2 a zaokrúhli na 3 desatinné miesta.
BYOP! - prines si vlastné pero!
Fotky do logov prosím len také, ktoré nenapovedajú o umiestnení finálky. V opačnom prípade budú zmazané.
Kvôli opakovaným miznutiam od 20.3.2021 pozmenené miesto úkrytu o pár metrov. Kto si nepamätá riešenie a nechce znova počítať, stačí, keď mi pošlete pôvodné súradnice a obratom vám zašlem aktuálne. Ďakujem za pochopenie.