Kde nebolo, tam nebolo, a kde bolo tam aj bolo. Za jedným bradlom a pred jednou veľkou riekou, tam kde sa piesok nesypal ani nelial a voda stále len niekam striekala, obývali jednu malú chalúpku prapodivní tvorovia. Vlastne len také dva väčšie (s)tvory, zvyšok osádky boli takí menší tvorčekovia, ktorí ešte nedorástli do rozumu väčších spolubývajúcich. Ale čo nie je, raz bude, raz aj tí malí precikajú tých veľkých. No nie?
Pri tom domčeku rástla aj tráva. A že občas riadne zapršalo, až sa potok spod hradu vytekajúci kade-tade po záhradách povylieval, tak tá tráva rástla ako z divých vajec. Hlavný (s)tvor ju nestíhal kosačkou pofujazdiť, ba možno aj začal uvažovať, či by nebolo efektívnejšie začať na ňu používať diaľkovo ovládané stroje a môcť si pritom len tak sedieť s nohami vyloženými na stôl. Počas toho jeho brázdenia sem a tam bolo na územiach priľahlých k tráve veselo.
Najmenší tvorček sa práve pod stolom neúnavne kŕmil hnedými granulami, čo práve v blízkosti sa vyskytujúcemu psíkovi z misky potajomky ukradol. Aby mu lepšie trávilo, lyžicou si naberal čokoládu z misky, ktorú čmajzol v kuchyni, a s optimizmom jemu vlastným si tú babravú hmotu rozmazával nielen okolo úst, ale hádam aj poza uši.
Prostredného tvorčeka nič z toho, čo sa dialo okolo, ale že vôbec nezaujímalo. Na hlave helma, v rukách a nohách čudo ponášajúce sa na akýsi dopravný prostriedok, a ako si tam po schodoch, klátikoch a veľkých kvetináčoch skáče, tak si tam na tom čude skáče a lieta dokola. Nejaké tie predpisy o rýchlosti či nebodaj prednosti v jazde ho ale že absolútne netrápia.
No a ten tretí (ale vôbec nie posledný) tvorček? Chodí dokola, niečo si stále pohmkáva, prípadne erdží ako malý koník, a do každej diery dokola čosi strká. Ba aj na strechu sa vyteperí, a aj tam čosi strká. Nikto nevie, čo to robí, prečo to robí a ani na čo to je dobré. To vie len o sám.
Aby sme nezabudli – okolo toho všetkého cvrkotu poletuje ešte jedna bytôstka. Hriva jej vlaje, ruky stíhajú robiť všetko a všade a jej hlbokému zraku neujde ani najmenší detail príbehu. Všetci dobre vedia, kto tomu tu velí!
Zahrmelo, zaburácalo! Od bradla sa mraky valia, prvý blesk preťal dolinu. Božemôj! Tvorčekovia utekajú do postele, pod perinu chytro schovať sa. Veľké (s)tvory rýchlo všetko po tých malých rámujú. A do komôrky utekajú. Bác! Ohromný blesk neďaleko starú lipu zoťal. Bum, bum! Tresky plesky! Koniec sveta?
Kdeže... Len čo by do tristo (hrmených) narátal, skaza je už zase preč. Paprsky slnka vykuknú na dvor, potom sa oprú do dažďovej steny čo za veľkou riekou stále visí. A čo to? Obloha všetkými farbami zahrá! To je predsa dúha! A aká krásna! Tvorčekovia, vyliezajte spod periny, aha čo nám všehomír nadelil? A tak už sedia, tvory aj tvorčekovia ticho a s pokojom v tvári, a do tej farebnej krásy hľadia. Lebo však čo krajšie už len na tom svete nájdeš, ak nie lásku, pokoj a nádej v dúhe ukrytú?
A potom zazvonil zvonec... Ale čoby! Rozprávka predsa nemá žiadny koniec! To už aj tí malí tvorčekovia vedia, že každý koniec je niečoho začiatok. A teraz už spať, dobrú noc!
N 49° 02.()(🔔🔔🔔🔔🔔🔔🔔🔔)(🔔🔔)
E 018° 12.(🔔🔔🔔🔔🔔🔔🔔)(🔔🔔🔔🔔🔔)(🔔)
(vhodný na waypointy)
Happy geocaching ;)