Kalvária v Starej Ľubovni sa nachádza nad mestom v mierne stúpajúcom kopcovitom teréne. Pôvodný názov z 18. stor. – Šibeničný vrch (Šibeničná hora) – vystihoval umiestnenie šibenice, ktorá sa tu v tomto období nachádzala. V nemeckých textoch, ktoré sa z tohto obdobia zachovali, sa píše, že sa na tomto mieste vykonávali tresty za veľmi ťažké prečiny (napr. krádež, smilstvo, potraty), a to hlavne zahrabaním do zeme zaživa, usmrtením mečom, prebodnutím dreveným kolom, obesením. Tresty slúžili pre obyvateľov ako výstraha pred spáchaním podobných skutkov. Za vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa pod vplyvom osvieteneckých myšlienok a po úprave trestného práva hrdelné tresty udeľovali iba za najťažšie zločiny a vykonávali sa humánnejšie. Šibeničná hora ako miesto popráv pomaly strácala svoj význam a stala sa zabudnutým miestom.
V 20. – 30. rokoch 20-teho stor. kúpil pozemok pod Šibeničnou horou Ján Kačur, vtedajší starosta Starej Ľubovne. Spolu s manželkou mal 2 synov a 4 dcéry. Celá rodina sa vyznačovala silným náboženským cítením, a preto sa rozhodli, že na kúpenom pozemku vybudujú Kalváriu. Koncom leta r. 1933 dala rodina vystavať 14 zastavení, ktoré doviezla a namontovala firma z Bratislavy.
Zastavenia sú postavené po bokoch trávnatej cesty oproti sebe smerom až k samotnému vrchu, ktorý sa končí výjavom Kristovej smrti na kríži. Ústrednou postavou je Ježiš Kristus, ale niektoré výjavy obsahujú aj prvky charakteristické pre mesto. Napríklad zastavenie č. 5 – keď Šimon z Cyrény pomáha niesť Ježišovi kríž – zobrazuje tri postavy. V strede je Kristus s krížom, po jeho bokoch dvaja muži, ktorí mu pomáhajú, keď Ježiš už sám nevládze ísť. V pozadí sú znázornené palmy, za ktorými vidieť Vysoké Tatry.
Na samotnom vrchu kalvárie sa nachádza kríž z ružbažského travertínu s ukrižovaným Ježišom Kristom. Na kríži je osadená pamätná tabuľa s menami manželov Kačurovcov. Novú Kalváriu prišiel posvätiť osobne spišský biskup Ján Vojtaššák na sviatok Povýšenia sv. Kríža v septembri 1934, kedy tiež zvlášť vysvätil každú jednu kaplnku zastavenia. Z politických dôvodov sa v r. 1952 konala na ľubovnianskej Kalvárii posledná verejná procesia. Na čele procesie šiel kňaz s miništrantmi a za nimi slobodní chlapci, ktorí niesli drevený kríž. Tento kríž je dodnes postavený pri vstupnej bráne. Od spomínaného roku sa na Kalvárii nerobili žiadne oficiálne pobožnosti, ľudia ju navštevovali iba v skupinkách na Zelený štvrtok. V 50-tych rokoch 20. stor. pri budovaní neďalekej štátnej cesty smerom na Poprad robotníci zrezali časť svahu a znemožnili tak prístup ľudí na Kalváriu. Na obnovení prístupu pracovali mnohí dobrovoľníci z radov občanov mesta.
Účasť na pobožnostiach (na Zelený štvrtok a na sviatok Povýšenia sv. Kríža) bola až do roku 1989 iba na vlastnú zodpovednosť. Prvá povolená oficiálna pobožnosť sa na Kalvárii opäť konala až po Nežnej revolúcii v r. 1990. V súčasnoti je Kalvária nenápadným vrchom poznačeným časom, zato miestom poskytujúcim ticho a pokoj. Obyvatelia mesta ju navštevujú nielen z náboženských dôvodov, ale počas priaznivého počasia ju využívajú aj na príjemné krátke prechádzky. Veríme, že si svojich priaznivcov nájde aj v radoch mladšej generácie, aby sa tak toto nenápadné miesto zachovalo a nezostalo zabudnuté.
Pozn. Listing skopírovaný z pôvodnej kešky GC4Q007, dúfam, že sa owner bubostyle nenahneva :)