K vyriešeniu tejto mysterky potrebuješ zodpovedať pár otázok na konci textu.

Koľajnice a vlaky sú súčasťou Bernolákova už od roku 1850. Bezpečnostné predpisy na železnici majú vysoký štandard, ale aj tak môže dôjsť k chybám a zlyhaniam. Pamätný je rok 1959, v ktorom Bernolákovo zažilo najväčšie železničné nešťastie. Príspevok čerpá z článku Jozefa Gulíka na webe www. vlaky.net, obecnej kroniky a z rozprávania prof. Františka Klepsatela.

Moment nešťastia vyzeral takto:

V piatok 7. augusta 1959 o 2:42 v železničnej stanici Bernolákovo rýchlik prešiel návesť „Stoj“ a vošiel na obsadenú koľaj č. 3, kde narazil do odstaveného nákladného vlaku. Vlakovú súpravu rýchlika ťahal parný rušeň (475.1109) a nákladný vlak mal rušeň rovnakého typu (475.1145).

Nešťastiu predchádzalo niekoľko okolností. Podľa pôvodného predpokladu mal nákladný vlak prísť do Senca pred rýchlikmi. Súprava nákladného vlaku však bola veľká, pozostávala zo 67 vozňov a bola dlhá až 716 metrov. Keďže nákladný vlak mal meškanie a šiel pomaly, výpravca v Bernolákove ho nasmeroval na vedľajšiu koľaj č. 3, kde zastavil o 2:30 a mal počkať a pustiť dva rýchliky (R 4 a R 20 434). Rušňovodič nákladného vlaku však urobil prvú chybu, keď počas zastavovania v stanici nedošiel s vlakom až celkom k odchodovému návestidlu, ale zastavil už o 150 metrov skôr – pred návestidlom s návesťou „Posun zakázaný“, ktoré však slúži výhradne pre posun. Tak sa stalo, že koniec vlaku stál na mieste, kde neuvoľnil zadný námedzník na výhybke a koľajnicu. Preto starší sprievodca, signalista a výpravca dávali smerom k rušňu návesť „Vpred“.

V tom čase bol v Bratislave na odchod pripravený rýchlik R 4 s 18 vozňami. Rušňovodič od výpravcu obdržal písomné rozkazy a medzi nimi aj rozkaz o zapnutí nových svetelných návestidiel v stanici Bernolákovo.

Z Hlavnej stanice odišiel o 2:24, stanicou Bratislava-Vajnory prechádzal o 2:37. V Bernolákove sa v tom čase snažili uvoľniť cestu pre rýchlik. Výpravca zavolal na stavadlo a signalistovi (výhybkárovi) nariadil, aby rýchlo zašiel za vlakvedúcim s tým, aby sa vlak posunul dopredu. Signalista musel prejsť 200 m a pretlmočiť vlakvedúcemu požiadavku výpravcu. Vlak sa pomaly vtiahol do stanice a zastavil najďalej ako mohol. Tento jednoduchý, ale zdĺhavý proces, trval až do 2:39, keď už rýchlik prechádzal cez Ivanku pri Dunaji. Výpravca o 2:40 telefonicky oznámil obom signalistom: „Vlak R 4 po prvej“, ale výhybku neuvoľnil. Druhý signalista zbadal, že rýchlik prešiel vchodové návestidlo a rúti sa do stanice. Výhybka sa už prestaviť nedala, preto schytil návestný lampáš a vybehol naproti rýchliku, ktorý bol vtedy od neho vzdialený iba 25 metrov. Krúžením lampáša dával návesť „Stoj, zastavte všetkými prostriedkami“. Rýchlik napriek návesti „Stoj“ na vchodovom návestidle vošiel do stanice a nabehol na koniec nákladného vlaku.

Nocou sa ozvala silná rana a vykoľajené vozne v jednom okamihu zatarasili stanicu, ktorá sa po poškodení osvetľovacieho stožiara a výpadku elektrického prúdu razom ponorila do tmy. Neskorší rozbor rýchlomernej pásky ukázal, že rýchlik začal brzdiť z rýchlosti 85,5 km/h asi 250 m pred narazením do konca nákladného vlaku. Pri prudkom náraze mal ešte rýchlosť 72 km/h. Na zastavenie by potreboval dráhu aspoň 480 m.

Dramatické chvíle prežil pokladník, ktorý po službe na noc zostal na stanici. Okolo polnoci si ustlal na stole v čakárni pre matky s deťmi. Keďže bolo príjemne teplo, nechal otvorené vrchné okno a zaspal. Zo spánku precitol, keď počul ako niekto zakričal: „Rýchlo prestav výmenu, lebo rýchlik je u vchodu“. Potom počul po maďarsky zahrešiť a nejasnú reč, že sa to nedá spraviť a niekto zakričal: „Ježišmária, pomoc“.Hneď nato bolo počuť silný náraz a rachot lámania vozňov. Začali lietať kamene a jeden rozbil sklo na okne čakárne.

Náčelníkom stanice bol pán Karol Klepsatel. Z titulu svojej funkcie mal služobný byt v staničnej budove. Jeho syn František bol vtedy vysokoškolák a na pamätnú noc spomína takto: „Ten večer som šiel spať veľmi neskoro, lebo som dorábal školské zadania. V momente nehody som len krátko spal a zobudil som sa na strašnú ranu. Povedal som si, že niekde udrel hrom a spal som ďalej. Ale zobudil ma otec s tým, že na stanici je veľký karambol a nech zabehnem pre MUDr. Roháča, aby čím skôr poskytol cestujúcim prvú pomoc.

Medzitým sa začalo brieždiť a uvidel som strašidelný obraz. Pred oknom mojej izby, ktorá bolasmerom na koľajište, bola halda trosiek vysoká 6 až 8 metrov, vagóny rýchlika boli takmer nepoškodené, koľajište bolo rozryté, koľaje a pražce boli vytrhnuté. A pri tom všetkom tam stál jeden železničiar, ktorý bedákal a modlil sa. Bol to brzdár, ktorý mal búdku na konci posledného vagóna nákladného vlaku. V poslednom momente pred zrážkou vlakov vyskočil z búdky a tým si zachránil život.

Môj pohľad spočinul na hromade zničených vozňov pred mojou izbou. Podľa počtu náprav, ktoré sme v nej videli, sme spočítali, že tam bolo zmačknutých asi 8 nákladných vozňov. Našťastie, staničnú budovu pred nimi ochránila lipa, ktorej kmeň mal priemer okolo 40 cm. Náraz lipu sklopil na strechu staničnej budovy. Medzitým prišiel MUDr. Roháč a spolu sme prešli celú súpravu rýchlika. Na prekvapenie, nikto sa nehlásil, že potrebuje ošetrenie. Až dodatočne sa objavili špekulanti a po niekoľkých dňoch nahlásili nejaké posttraumatické stavy.

Jediné, čo sa cestujúcim stalo, že niekto ukradol dva kufre. Šťastím pre cestujúcich bolo to, ako sa radila súprava vozňov rýchlika. Prvý bol batožinový vozeň, a keďže to bol medzinárodný nočný vlak, nasledovali lôžkové vozne. Ľudia na lôžkach aniporiadne nevedeli, čo sa stalo. Prichádzali sanitky, lebo sa predpokladalo, že bude veľa ranených. Nikto nechcel veriť, že tu nie sú ani ranení ani mŕtvi.“

Bezprostredne po zrážke sa vyšetrovania ujal kontrolór dopravy ČSD, ktorý zhodou okolností cestoval v postihnutom rýchliku. Z výpovedí rušňovodiča, pomocníka rušňovodiča a vlakvedúceho bolo zrejmé, že riadne a včas nesledovali návestidlá. Bezprostrednou príčinou nehody bolo prejdenie vchodového návestidla stanice Bernolákovo v polohe „Stoj“ kvôli nepozornosti rušňovodiča a jeho pomocníka. Následkom nehody však mohol predísť výpravca, keby včas umožnil signalistovi prestaviť výhybku na voľnú koľaj č. 1.

Štatistika nehody uvádza, že sa ľahko zranilo 7 osôb. Za túto priaznivú bilanciu možno vďačiť najmä tomu, že súprava rýchlika pozostávala z moderných celokovových vozňov. Ich pevná konštrukcia odolala veľkému tlaku a tak sa vozne za rušňom iba poskladali do „harmoniky“ krížom cez koľajisko, avšak bez vážnejšíchdeformácií.

Vykoľajený rýchlik mal poškodený rušeň (škoda 200 900 Kčs) a 6 vozňov (škoda 932 000 Kčs). V nákladnom vlaku sa vykoľajilo a poškodilo 9 vozňov, z toho 8 v takom rozsahu, že museli byť vyradené (škoda 290 713 Kčs).

Škodu na železničnom zvršku a oplotení stanice vyčíslili na 80 000 Kčs, na zabezpečovacom zariadení 30 000 Kčs, na elektrickom stožiari 1 250 Kčs a na prepravovanom tovare 800 Kčs.

Celkové priame materiálne škody boli vypočítané na 1 535 663 Kčs.

Nehoda zastavila železničnú dopravu a do 14:10 boli osobné vlaky nahradené autobusmi a rýchliky odklonené cez Sereď.

Táto nevšedná udalosť je zaznamenaná aj v obecnej kronike. Opis končí vetou: „Ešte ten istý deň železničné žeriavy postavili vozne na koľaje a opravári previedli najnutnejšie opravy, aby rýchlik mohol v ceste pokračovať.“

Previnenie rušňovodiča a vlakvedúceho bolo prejednané súdne. Podľa rozhodnutia poradného zboru náčelníka Bratislavskej dráhy nesmel byť rušňovodič rýchlika už nikdy zaradený späť do funkcie rušňovodiča. Bola mu predpísaná náhrada škody vo výške trojmesačného platu, pomocníkovi rušňovodiča a vlakvedúcemu vo výške dvojmesačného platu. Rušňovodičovi nákladného vlaku, jeho pomocníkovi a výpravcovi, ktorí si tiež nekonali správne svoje povinnosti, bol uložený disciplinárny trest –pridelenie k inej práci s nižším mzdovým ohodnotením na dobu 3 mesiace.

Kedysi bolo na stanici elektromechanické zabezpečovacie zariadenie. V súčasnosti zabezpečovacie staničné zariadenie je reléové, výpravca obsluhuje riadiaci pult a počítač. Spolu s výpravcom je na stanici aj výhybkár, ktorý plní rôzne úlohy a v prípade poruchy modernej techniky je pripravený obslúžiť mechanické zariadenia. Súčasný systém je menej náchylný k zlyhaniu ľudského faktora. Nás môže tešiť, že bezpečnosť železničnej dopravy patrí medzi základné piliere európskeho integrovaného železničného priestoru.

Zdroj : http://www.bernolakovo.sk/wp-content/uploads/2017/03/casopis-bernolak-2-2016.pdf

OTÁZKY :

A = prvá cifra rýchlosti z ktorej rýchlik začal brzdiť

B = prvá cifra počtu vozov nákladného vlaku

C = číslo koľaje po ktorej mal ísť rýchlik R4

D = posledná cifra celkových materiálnych škôd

E = prvá cifra typu parného rušňa ťahajúceho rýchlik

F = počet písmen názvu firmy(jej skratky) ktorej kontrolór sa ujal vyšetrovania

KEŠKA JE NA SÚRADNICIACH N 48° 11.ABC' E 17° 18.DEF'

Pozor ! Keška je mimo koľajiska. Na koľajnice netreba vôbec ísť !

Pri hľadaní buďte opatrní nakoľko je to verejné a frekventované miesto.