Určite ste už videli toto memečko, ktoré v rôznych obdobách koluje internetom. A presne o tejto téme bude reč 😊
Na úvodných súradniciach sa nachádza veľa druhov divých zvierat. Pre nájdenie kešky nás však budú zaujímať tie zdomácnené, teda domestikované. A nielen zvieratká, ale aj rastlinky. Od čias, kedy bol domestikovaný prvý pes, prešlo veľa času a po poľnohospodárskej revolúcii ľudia čoraz viac dokázali šľachtením rastlín a zvierat vytvárať nové druhy, ktoré vyhovovali ich potrebám. Nie všetky rastliny a zvieratá však môžu byť zdomácnené. A prvé civilizácie vznikali práve tam, kde sa nachádzal dostatok divých rastlín a zvierat, ktoré boli vhodné na domestikáciu. A vhodné druhy veru zďaleka nie sú všetky. Ani väčšina. Vlastne je ich vcelku málo. Dokonca niektorí vedci tvrdia, že všetky väčšie druhy zvierat, ktoré by sa dali domestikovať, už domestikované sú. Na svete je napríklad 148 druhov veľkých bylinožravcov a z nich sa podarilo domestikovať iba 14. Tým zvyšným vždy chýba nejaký základný predpoklad na to, aby boli vhodnými kandidátmi na domestikáciu.
Jedným z takých predpokladov je napríklad ochota rozmnožovať sa v zajatí. Istý mogulský panovník choval niekoľko tisíc gepardov, ktorí mu pomáhali pri love. Snažil sa založiť nejaký chovný program, aby mu nových gepardov nemuseli jeho sluhovia neustále hľadať a chytať v stepiach. Avšak napriek obrovskému počtu zvierat chovaných v zajatí jeho chovný program zlyhal na plnej čiare a gepardi sa v tejto oblasti ocitli na pokraji vyhynutia. Tieto zvieratá totiž potrebujú k rozmnožovaniu romantickú fázu flirtovania, kedy niekoľko gepardov naháňa niekoľko dní gepardiu samicu po stepi, až kým sa ona nerozhodne niektorého z nich pripustiť k sebe. Ešte aj teraz sa považuje za veľký úspech, ak sa niektorej zoo narodí mláďa geparda.
Ďalším takým predpokladom je napríklad akceptácia hierarchie a spoľahlivý charakter. Jeden z najznámejších neúspešných pokusov o domestikáciu je zebra. Kolonialisti od prvých návštev Afriky zatúžili skrotiť toto zviera, ktoré vyzeralo byť natoľko podobné spoľahlivým koníkom a ešte k tomu aj oveľa odolnejšie voči chorobám. Aký to omyl! Aj tí najlepší krotitelia koní zlyhali pri tomto na prvý pohľad sympatickom zvierati, ktoré však keď sa nahnevá, tak kope tvrdo, triafa presne a uhryzne s plnou zákernosťou, pričom obeť nepustí, kým jej nerozdrví kosti. Napriek tomu sa našlo pár odvážlivcov, ktorí to skúsili, ako napríklad barón Rothschild, ktorý sa na voze ťahanom zebrami vybral priamo do Buckinghamského paláca, aby tak ukázal verejnosti, že aj zebra sa dá skrotiť. Zjavne ale verejnosť tak úplne nepresvedčil, keďže po jeho smrti nikto v tomto chovateľskom programe nepokračoval, hoci sa sem-tam ešte nejaká skrotená zebra vyskytne.
S rastlinami to prebiehalo veľmi podobne. Ľudia vyberali druhy vhodné na domestikáciu a v rámci daného druhu vyhľadávali jedince, ktoré spĺňali vhodné charakteristiky. Tieto boli veľakrát nevýhodné pre samotné rozmnožovanie druhu, ale naopak veľmi výhodné pre kontrolované pestovanie ľuďmi. Napríklad divoké druhy obilnín hneď po dozretí vysypú svoje zrná, aby zasiali novú generáciu. Toto bol však pre ľudí veľmi neželateľný efekt a tak zbierali a ďalej siali tie rastliny, kde zrná ostávali na rastline a dávali ľuďom možnosť výberu, kedy ich zožať. Ďalšia neželaná vlastnosť u mnohých plodín je potláčanie klíčivosti v nevhodných podmienkach, vďaka čomu evolúcia umožnila semenám prečkať zlé časy. Niektoré zrná vedia aj niekoľko rokov prečkať v spiacom štádiu a čakať na vhodné podmienky. Toto logicky ľuďom nevyhovovalo a tak výberom vyšľachtili plodiny, ktoré klíčili poctivo pravidelne aspoň raz za rok.
Ešte zaujímavejším príkladom je vyšľachtenie jedlých odrôd z jedovatých. Napríklad také mandle. Ľudia už dávno vedeli, že mandle sú horké a niektoré dokonca jedovaté, ale zistili, že občas sa vyskytne genetická mutácia, ktorá spôsobí, že mandle nie sú horké, ani jedovaté, práve naopak, chutia výborne. Aktívnym hľadaním takýchto mandlí a ich ďalším rozmnožovaním vznikli mandle, ako poznáme dnes. Ľudia taktiež dokázali "vytvárať" druhy s väčšími plodmi. Napríklad kukurica bola dlhodobým selektívnym krížením vytvorená z rastliny teosinte, ktorá mala niekoľkonásobne menšie zrnká a ani zďaleka sa nepodobá na tú dnešnú, ako môžete vidieť na obrázku vpravo. A mnoho iných rastlinných druhov sa tiež takmer vôbec nepodobá na svojich divých predkov.
Ak by vás tematika vývoja jedlých rastlín a chovných zvierat, aj v súvislosti s vývojom ľudského druhu zaujímala hlbšie, odporúčam na čítanie túto zaujímavú knihu, ktorá ma inšpirovala k tejto keške. Na nájdenie kešky ju samozrejme čítať netreba, potrebné informácie nájdete isto aj bez toho. V prípade neistoty zistite, kde došlo k domestikácii skôr. Obsah kešky je možné trejdovať, bolo by ale možno fajn, keby sa dal zachovať aspoň trošku tematicky. 😊
EN: Find the area where the species has been domesticated. In case of more domestication events, the oldest one counts.
