Sopečná činnosť v Kremnických vrchoch
V severnom susedstve masívneho Štiavnického stratovulkánu, v oblasti dnešnej Kremnice, vznikol približne v rovnakej dobe, t.j pred viac ako 15 miliónmi rokov, menší stratovulkán. V počiatkoch jeho vývoja prebiehali erupcie v morskom prostredí, ich charakter bol explozívny, neskôr prešli do pokojnejších, keď prevládali výlevy andezitových láv.
Štiavnický a kremnický stratvulkán.
Po období pokoja a postupnej erózii neaktívnej sopky došlo vplyvom tektonických pohybov k poklesu jej centrálnej časti (dnešná Žiarska až Turčianska kotlina) a sformovaniu sústavy prepadlín, tzv. kremnického grabenu. Po jeho okrajových zlomoch sa sopečná činnosť obnovila v podobe viacerých menších vulkánov s centrami na Krahuliach, Flochovej, Remate, Turovej, Kremnickom štíte... Ich lávy postupne vyplnili celú oblasť grabenu.
Neskoršiu sopečnú činnosť predstavujú ryolity Jastrabskej formácie. Ich vek sa odhaduje na 12 miliónov rokov a na rovnaké obdobie sa viažu aj intrúzie granitových porfýrov v okolí Kremnice a následný vznik drahokovných žíl. Poslednou sopečnou aktivitou v Kremnických vrchoch boli erupcie bazaltových sopiek Vlčí vrch pri Ihráči a Šibeničný vrch pri Žiari nad Hronom.
Formácia Kremnického štítu
Kremnický štít, rovnako aj niekoľko ďalších vrcholov v Kremnických vrchoch, je pozostatkom menšieho vulkánu, ktorého vznik a vývoj je spojený s poklesom centrálnej časti Kremnického stratovulkánu a výstupom magmy pozdĺž zlomov. Je tvorený andezitmi a jeho petrologická charakteristika indikuje, že pôvod magmy je pravdepodobne v rezervoári Štiavnického stratovulkánu.
Profil formácie Kremnického štítu.
Lávové prúdy dosahujú hrúbku až 150 m. Typický profil lávového prúdu formácie je tvorený doskovitými andezitmi v spodnej časti, na ktorých sú uložené blokovo rozpukané červenkasté andezity a vo vrchných častiach sú pórovité lávové brekcie.