Svätotrojičná dedičná štôlňa
Kamenný portál štôlne je vo svahu naproti kostolíku sv. Alžbety za stredným z troch výškových panelákov v dolnej časti mesta. Vzdialený je necelých 50 m od bývalej tabakovej továrne. Prístup je možný len z južnej strany, peši treba prejsť okolo stredného paneláku, do relatívne stiesneného priestoru pred portálom. Vstupný portál je relatívne zachovalý, zrejme po rekonštrukcii v 90-tych rokoch 20. storočia, včlenený do vysokého kamenného oporného múra. Vzhľadom na to, že sa jedná o významné technické dielo, je jeho odrezanie a zneprístupnenie z východnej strany oploteným, nijako nevyužívaným zatrávneným pozemkom, skôr neúctivé. Na existenciu vstupného portálu vás neupozorní žiadna smerová šípka, objekt nie je označený žiadnou informačnou tabuľou. Vstup je zahradený masívnou železnou mrežou.
Svätotrojičná dedičná štôlňa sa začala raziť 19. augusta 1549 na žile Ján a až neskôr získala charakter dedičnej štôlne. Do roku 1755 bola prerazená až po šachtu Königsegg na Vindšachte. Časť štôlne je ešte kresaná ručne, zvyšok je lámaný v tvrdom kameni. Štôlňa odvodňovala banské diela závodu Horný Bieber až do polovice 18. storočia, keď ju nahradila dedičná štôlňa cisára Františka. V období od 12. decembra 1825 až do 15. marca 1828 v nej vybudovali prvú železnú - konskú koľajovú dráhu v banskoštiavnickom revíri, ktorá zabezpečovala banskú dopravu až do prvej svetovej vojny. Táto prvá, 1100 m dlhá koľajová trať v Banskej Štiavnici a tiež v Uhorsku značnou mierou prispela k riešeniu problémov banskej dopravy. Momentálne slúži banské dielo len na účely vetrania.
Prajeme príjemný odlov a nezabudnite, v bani je tma, treba si posvietiť :)