SK: Ku keške: Táto keška vyžaduje nenápadnosť, odporúčam auto odparkovať inde, o keške nevedia blízko bývajúci občania, neprezraďte tajomstvo, nemusíte mať každú kešku na prvý pokus. Prosím vždy vrátite na svoje miesto. Nezabudni na pero.
HU: A ládához: Ez a láda nagytermeszetességet igényel, ne kelts feltűnést, a közelben lakók nem tudnak a titokrĺ, ne leplezd le, nem muszáj minden ládának meglennie első próbálkozásra. Parkolást kissé távolabb ajánlom. Kérem mindig az eróldeti helyre visszahelyezni. Nefeledkezz meg tollról.
História obce:
Vydrany v stredoveku patrili k poddanstvu Bratislavského hradu. Od XV. storočia sa už objavujú v súdobých prameňoch ako šľachtická obec. Odtiaľto pochádza aj šľachtická rodina Vermešovcov a Hodossyovcov.
V listinách z XIII. a XIV. storočia píšu o Vydranoch, ako o príslušenstvu bratislavského hradu. Podľa listiny pochádzajúcej z r. 1473 obec patrila zemanom pochádzajúcich z Vydran. Presnejšie majiteľské pomery však nepoznáme. Na začiatku XX. storočia patril medzi najvýznamnejších majiteľov Peter Vermes. V súpise, ktorý zostavil Ľudovít Nagy v r. 1828, obec mala 49 domov a 286 obyvateľov. V roku 1884 Vydrany vyhoreli na popol.
Vydrany v roku 1851 (Elek Fényes, i.m. str.112.): Hodos, maďarská obec v Bratislavskej župe, pol míle od Dunajskej Stredy na západ. Obec obýva 379 katolíkov, 485 evanjelikov a 26 židov. Evanjelický matričný kostol a ekléžia. Pastvín a lúk má dosť, z ktorých je málo, ale rodia dobré seno. Zemepán: viac šľachticov. Posledná poštová stanica je v Šamoríne.
K obci patria aj majery Bödör, Csiba, Czucz, Hodosi, Szigeti, Vermes a Völgyháti, z ktorých nejeden nosí meno svojho niekdajšieho majiteľa.
Od profesora Vályiho z 18. storočia sa dozvedáme: Hodos (Vydrany) je obec obývaná maďarmi v Bratislavskej župe. Je majetkom viacerých zemepánov. Žijú tu katolíci a evanjelici. Nachádza sa pol hodiny pešej chôdze od Sík-Abonyu (Malé Blahovo). Vydrančania svoje prebytky predávali na blízkom dunajskostredskom trhu, ale ušlo sa z nich aj Šamorínčanom.
Mnoho Vydrančanov sa časom dostalo do šľachtických rodov a stali sa zemanmi (nobilitares curiales). Po zrušení poddanstva v roku 1848, čiže pri rušení niektorých šľachtických výsad sa obec nazývala Nemeshodos (nemes - šľachtic, šľachtický). Dokonca aj do Prvého miestopisu Slovenska (Bohuslav Bezdek), vydaného v roku 1920 sa dostala obec pod týmto názvom. Odtiaľto sa tiež dozvedáme, že obec patrila pod notariát vo Veľkom Blahove.
Zdroj: https://www.vydrany.sk/obec/historia/
Ku keške:
Na úvodných šúradniciach je pomnik. Na pomníku v podobe: 1.rok 19A6 a 2.rok 201B
Final:
N 48 01.(A)(A-1)(A+B)
E 017 35.(A)(A+B-1)(B-A-A)
Község történelméből:
Hodos a koraközépkorban a pozsonyi vár birtoka volt. A XV. századtól már nemesi községként szerepelt a forrásokban. Idevalósi régi nemes család a Hodossy és a Vermes család.
A XIII. és a XIV. századi oklevelekben a pozsonyi vár tartozékaként szerepel. Egy 1473-ban keltezett oklevél hodosi nemeseket említ birtokosként; részletesebb birtokviszonyait nem ismerjük. A XX. század elején Vermes Péter volt nagyobb birtokosa. Az 1828-as Nagy Lajos-féle összeírásban 49 házzal és 286 lakossal szerepel. 1884-ben a község teljesen leégett.
1851-ben (Fényes Elek, i. m. 112. old.): Hodos, magyar falu, Pozsony vármegyében, Szerdahelytől
nyugatra, 1 mérföldnyire. Lakja 379 katolikus, 485 református, 26 zsidó. Református anyatemplom, és eklézsia. Legelője, rétje elég, mely kevés, de jó szénát terem. Földesura: több nemesek. Utolsó postája Somorja.
A községhez tartozik a Bödöri, a Csiba, a Czucz, a Hodosi, a Szigeti, a Vermes és a Völgyháti major, melyek egyike-másika szintén egy-egy régebbi, illetve újabb kori birtokosának nevét látszik viselni.
A 18. századból származó forrásból (Vályi prof.) megtudhatjuk, hogy Hodos magyarok-lakta község Pozsony megyében. A földjei több földesúr tulajdonában vannak. Javarészt katolikusok és reformátusok lakják. Sík-Abonytól félórányi járásra helyezkedik el. A hodosiak terményfeleslegüket a közeli Dunaszerdahelyen megrendezett vásárokon árusították, amiből persze jutott a somorjaiaknak is.
Több hodosi idővel nemesi családba került és köznemes (kurtanemes) lett belőle (nobilitares curiales). A jobbágyság megszüntetése után 1848-ban, illetve néhány nemesi előjog törlése után a községet Nemeshodos-ként említik. Az 1920-ban kiadott, Szlovákia Első Helyrajzába (Bohuslav Bezdek) is e néven került a község. Innen a forrás, miszerint a község ebben az időben Nagyabony közjegyzői hivatalához tartozott.
Forrás: https://www.vydrany.sk/kozseg/tortenelem/
A ládához:
Kezdő koordinátán egy emlékmű van, rajta két évszammal: 1.évszám 19A6 és a 2. évszam 201B
Final:
N 48 01.(A)(A-1)(A+B)
E 017 35.(A)(A+B-1)(B-A-A)