DD • STUDŇA
Vitajte pri mysterke venovanej nášmu obľúbenému autorovi detektívnych príbehov z Nášho Mesta. Dnes sa pozrieme na príbeh z roku 2010, ktorý bol knižne vydaný ako 12. v poradí. Pohodlne sa usaďte, vezmite do ruky papierové či virtuálne vydanie a … Želáme Vám príjemné čítanie.
o autorovi
Dominik Dán (1955) sa viac ako dvadsaťpäť rokov zaoberá vyšetrovaním zločinov. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou „lepšou spoločnosťou“ mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Z bohatých skúseností čerpá pri písaní mrazivo autentických detektívnych príbehov.
O pravej identite sa na verejnosti, ale i medzi fanúšikmi vedú spory. Po prvej desiatke kníh sa média začínali viac zaujímať o úspešného autora. Taktiež sa objavujú konšpirácie, že pseudonym je len značkou úspešných copywriterov. Autor začal komunikovať s verejnosťou cez rozhovory v elektronických médiách, v ktorých potvrdil, že je z radov kriminalistov. Okrem najbližších spolupracovníkov a pracovníkov poznajú jeho identitu niektorí novinári. Svoju identitu si stráži aj z profesionálneho hľadiska. Dán sa viackrát vyjadril, že by vystúpil z anonymity, no zatiaľ to necháva tak ako je. Nepravý je aj rok narodenia, ktorý sa uvádza na prebale jeho kníh. Ak by sme autora stotožňovali s detektívom Richardom Krauzom, bol by jednoznačne mladší. Richard Krauz nastúpil k polícii v roku 1985. Ku kriminálke nastúpil v roku 1988. Vo viacerých knihách sa spomína presný vek detektíva. V románe Hriech náš každodenný je to štyridsiatka.
Autor vo svojich knihách rieši kriminálne prípady, ktoré sa stali v tzv. „Našom meste“. Toto mesto nie je nikde konkrétne pomenované. Po prečítaní viacerých románov je zrejmé, že autor sa zaoberá prípadmi súvisiacimi s Bratislavou. Kým v prvých románoch jednoducho šifroval ulice či známe postavy (Remiáš – Eliáš, biskup Ján Jastrab – Ján Sokol, Pekárska dolina – Mlynská dolina), neskôr otvorene a presne pomenúva reálie Bratislavy.
Autorsky spolupracoval pri tvorbe slovenského seriálu Kriminálka Staré Mesto a v roku 2016 bol natočený film Červený kapitán podľa jeho rovnomennej knihy.
o knihe
Istý múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo pre lásku. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba súhlasiť, prax staré kriminalistické pravidlá väčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozpletať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo to bola ich každodenná rutinná práca. Len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže iného človeka tak brutálne zastreliť... Nebol to pekný pohľad. Keď párik našli, smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný skúsený rutinér, si po naozaj dlhom čase úprimne vzdychol: Ježišukriste. Ale inak to bol pekný a milý príbeh...
Krátky úryvok
„Nadstrážmajster Varhol. Vy ste z oddelenia vrážd?“ spýtal sa a spustil ruku.
„Špeciálna komisia na kontrolu zrelosti sorty Iršaj Oliver. Načo je vám oddelenie vrážd vo vinohradoch, dobrý muž?“ predstavil sa Chosé.
Chalan zaodŕhal. Neveril vlastným ušiam. O takej komisii ešte nepočul. Pomohol mu Krauz.
„Nevšímajte si ho, odmalička chcel hrať v dychovej kapele, preto vyzerá ako trúba. My sme v skutočnosti z vojenskej kontrarozviedky a práve chytáme záškodníkov, čo tu chcú podmínovať sklad s jadrovými hlavicami. Videli ste ich?“
Burger si odpľul, odfrčkol ohorok a zadkom sa odrazil od rozpáleného blatníka.
„Mám ich na starosti... vychádzka z psychiatrickej liečebne v Pezinku. Nie sú nebezpeční, to robí len to slnko páliace na hlavičku. Nestrieľajte, chlapci.“
Nadstrážmajster Varhol sa ani nepohol. Mohli si robiť srandu... ale na druhej strane, jeden nikdy nevie, ten starý mohol mať aj pravdu. Chvíľu uvažoval aj o použití pištole, čo keby náhodou fakt zaútočili? Tí dvaja na to normálne vyzerali.
Chlapi chvíľu počkali, a keď zhodnotili, že už má dosť, ako na povel siahli po odznakoch a ukázali mu ich.
„Prepáč, je nám teplo a o tomto čase sme už chceli byť doma.“
o keške
Súradnice sa dozvieš, ak nájdeš odpovede na otázky:
|
| 1) |
Koľko minút strávil Braňo v bordeli? |
| 2) |
Koľko zaplatil Edo za svoju frajerku. |
| 3) |
Meno Richardovej dcéry, ktorá si poranila nohu. |
| 4) |
Skutočné priezvisko Grófa. |
| 5) |
Čísla z EČV auta priateľa Gustávovej dcéry. |
| 6) |
Meno človeka, ktorý vytiahol mŕtveho muža. |
| 7) |
Koľko zbraní oficiálne vlastní človek s iniciálami E.M. ml.? |
| 8) |
Meno a priezvisko človeka, ktorý zabil Edovho syna. |
| 9) |
Značka auta, ktorým sa detektívi vyviezli na miesto činu vo vinohradoch. |
| 10) |
Meno osoby, ktorá prvá videla mŕtveho. |
| 11) |
Na akej ulici kúpil Edov kamarát a spoločník byt? |
| 12) |
Meno a priezvisko Mirkinho bývalého suseda. |
| 13) |
Meno a priezvisko človeka, ktorý zachránil Otovi život. |
Zistené hodnoty zadaj do
CHECKERA* a uvidíš čo sa stane.
* Odpovede do checkera zadávaj s diakritikou a čísla nezadávaj slovom!
Pre nájdenie správnych odpovedí odporúčame použiť knižné vydanie.