Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a v treťohorách. Karpatský oblúk sa rozdeľuje na Západné, Východné a Južné Karpaty. Na našom území sa rozprestierajú prevažne Západné Karpaty, len na východe Slovenska ležia Východné Karpaty.
Vývoj Karpát prebiehal vo viacerých etapách. Usadzovali sa tam horniny, ktoré boli niekoľkokrát zvrásnené a premenené na krištalické bridlice. Vrásnenie sprevádzala magmatická činnosť. Vznikli tak zmiešané horniny-migmatity (z gréckého slova migma – zmes). Kryštalické bridlice, granodiority, žuly a migmatity vytvorili Slovenský blok, ktorý tvorí podklad Západných Karpát a vystupuje na povrch v jadrových pohoriach. Koncom prvohôr a v druhohorách územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. V ňom sa v triase, jure a kriede usadzovali mocné vrstva sedimentárnych hornín, z ktorých prevažovali vápence, dolomity a sliene. Menej zastúpené boli pieskovce a rozličné bridlice. Mohutnými tlakmi smerujúcimi od juhu boli druhohorné sedimenty stlačené. Tak sa utvorila najstaršia-centrálna časť Západných Karpát. Vznikli tak vrstvy striedajúcich sa zlepencov, ale hlavne pieskovcov a ílovcov , ktoré sa nazývajú flyš. Tieto horniny boli koncom paleogénu a začiatkom neogénu zvrásnené ďalšou fázou alpínskeho vrásnenia - vzniklo flyšové pásmo. Pri vrásnení flyšu boli na severnom okraji centrálnych Karpát z podložia vytrhnuté a tlakom vyzdvihnuté aj slieňovce vrchnej kriedy a odolné jurské vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii, kým odolné vápence sa zachovali a výrazne vyčnievajú v teréne. Vzniklo úzke bradlové pásmo, ktoré ma zložitú tektonickú stavbu. Na začiatku neogénu sa na obvode flyšových Karpát usadzovali štrky a íly. Cez túto čelnú karpatskú priehlbinu sa v rámci ďalšej fázy alpínskeho vrásnenia presunuli flyšové Karpaty. Pri tomto vrásnení sa na vnútornom okraji Karpát vytvorili hlboké zlomy. Pozdĺž nich vystupovala láva a sopky vyvrhovali aj sypké materiály. Z nich vznikli sopečné pohoria. Hlboké zlomy, ktoré vznikli na konci neogénu, rozlámali eróziou zarovnaný povrch na kryhy. Tam, kde kryhy poklesli, sú neogénne kotliny. V nich sa v morskom a neskôr v jazernom prostredí usadzovali štrky, piesky a íly. Vo štvrtohorách sa vytvorila súčasná riečna sieť. Rieky erodovali vzniknutý povrch a v znížených dolinách a kotlinách ukladali nánosy štrkov, pieskov a hlín. Vo vysokých pohoriach sa utvorili horské ľadovce, ktoré modelovali zemský povrch a ukladali ľadovcové sedimenty(morény). Počas chladnej klímy viali silné vetry. Odnášali častice piesku a prachu, ktoré na iných miestach uložili ako viate piesky a spraše. Sú to štvrtohorné sedimenty, ktoré v rôznej miere pokrývajú staršie, čiže skôr vzniknuté horniny. Smerom od vonkajšej strany karpatského oblúka možno vyčleniť geologické pásma, ktoré sa odlišujú vlastnosťami a vekom hornín:
- čelná karpatská priehlbina
- flyšové pásmo
- bradlové pásmo
- jadrové pohoria a Slovenské rudohorie
- sopečné pohoria
- neogénne kotliny |
 |
Flyšové pásmo tvoria rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Začína sa Bielymi Karpatmi a Myjavskou pahorkatinou. Tiahne sa západne od Váhu cez Kysuce, Oravu poza Tatry na Spiš, Šariš a severnú časť východného Slovenska.
Pohoria budujú niekoľko tisíc metrov mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Najvyššie pohoria a vrchy su utvorené z odolnejších pieskovcov, napr. Biele Karpaty, Javorníky, Babia hora, Pilsko, Čergov, Bukovské vrchy. V menej odolných ílovcoch vyerodovali rieky doliny a brázdy, napr. dolina Kysuce, Torysy, Cirochy. Vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú s nepriepustnými vrstvami ílovcov. Preto majú flyšové pohoria nepostačujúce zásoby podzemných vôd, chudobné sú aj na nerastné suroviny. Ťaží sa v nich len pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.
Geologická náučná lokalita sa nachádza pri hlavnej ceste nad Vodárenskou nádržou Starina v závere Brezoveckej doliny. V súvislosti s výstavbou novej štátnej cesty Stakčín – Ulič v 80. rokoch 20. storočia boli v týchto miestach odkryté skalné steny.
Táto lokalita je ojedinelým geologickým profilom, ktorý sa používa ako názorná ukážka a kľúč k pochopeniu vzniku karpatského flyšového pásma.
Približne pred 30 miliónmi rokmi počas geologickej epochy – oligocénu sa územie dnešného severovýchodného Slovenska nachádzalo pod hladinou veľmi hlbokého mora. Striedajúce sa vrstvy pieskovcov a ílovcov (flyš), ktoré je vidieť v odkryvoch v záreze cesty nad Starinou, odhaľujú podmienky vzniku týchto sedimentov v hlbokomorskom prostredí.
Pre zalogovanie tejto earthcache, zašli prosím odpovede na následujúce otázky:
-
Prečo nie sú sedimentárne súvrstvia v oblasti Stariny uložené horizontálne?
-
Ako vznikli pieskovcové a ílovcové vrstvy? Akej farby sú ílovcové vrstvy ?
-
Z čoho vznikli zdrojové (materské) horniny, čo a ako vzniká premenou materských hornín?
-
Popíš proces čo zanechal pôsobivé stopy po tečení a prúdení? Ako voláme tieto pieskovce?
-
foto ľubovolného miesta odkryvu nad Starinou pridané k logu (poteší)