Paleografia je jedna z pomocných vied historických, ktorá skúma staré písma. Tiež sa zaoberá spôsobom písania a vývojom písacích látok . Jej názov je odvodený z gréčtiny (palaios - starý, grafein - písať). V širšom slova zmysle sú predmetom tejto disciplíny písma všetkých národov a dôb. U nás je to hlavne paleografia latinská. Latinská paleografia sa zaoberá štúdiom dejín a vývoja latinského písma a jeho druhov, pričom pod pojem latinské písma zahrňujeme všetky písma používajúce latinku bez ohľadu na to, akou rečou je pamiatka písaná. Za zakladateľa paleografie sa pokladá Jean Mabillon a jeho dielo De re diplomatica libri VI. z roku 1681.
Na najstarších pamiatkach sa dochovali dva druhy majuskulného písma: scriptura monumentalis a scriptura actuaria. Popri nich v knižnej forme existovali: kapitála kvadrátna a kapitála rustická. Pre bežnú potrebu boli používané písma kurzívne. V najstaršej dobe to bola staršia rímska kurzíva (majuskulná), z ktorej sa vyvinula mladšia rímska kurzíva (minuskulná). Okolo 3. storočia vznikla unciála, ktorá sa používala až do 8. storočia. Na ňu nadväzovala polounciála, ktorá sa používala medzi 5. a 9. storočím. Po rozpade Rímskej ríše vznikli nové druhy písma, označované ako národné písma. Tie sa delia na kontinentálne a inzulárne (Veľká Británia a Írsko). Snahou o zjednotenie a zjednodušenie písem bol vznik karolínskej minuskuly v 8. storočí, z ktorej sa neskôr vyvinula diplomatická minuskula. Počas 12. storočia sa karolínska minuskula mení na písmo gotické. Vznikla romanogotika, z ktorej sa vyvinula gotická minuskula. Kvôli rozvoju vzdelania toto písmo nestačilo a vznikla gotická kurzíva. Plne rozvinutá gotická kurzíva sa delila na kaligrafickú polokurzívu, bežnú polokurzívu a bastardu.
Samostatnou kapitolou latinského písma je obdobie novoveku, kedy sa výrazne rozšírila znalosť čítania a písania. Doteraz jednotné latinské písmo sa rozdelilo na humanistické a novogotické. Základným tvarom humanistického písma, z ktorého sa všetky jeho druhy a typy vyvinuli bolo knižné okrúhle humanistické písmo (rotunda). Minuskuly tohto písma vychádzali z karolíny a majuskuly z kapitály. V novoveku toto písmo nahradila tlačená antikva. Písané humanistické písmo bolo prevažne v polokurzívnej a kurzívnej podobe. Novogotické písmo vychádzalo zo stredovekého gotického písma. Rôzne varianty tohto písma boli označované aj podľa územia, kde sa používalo (nemecké novogotické písmo, české novogotické písmo atď). Novogotické písmo sa delilo na tri základné druhy: kreslené, polokurzívne a kurzívne. V Nemecku sa novogotické písmo (fraktura, kanzlei a kurent) používalo najdlhšie, až do roku 1941, kedy bolo definitívne nahradené písmom humanistickým, ktoré sa v rôznych obmenách používa dodnes aj u nás. Poznáme ho tiež pod názvom latinka.
Zdroj: Hlaváček, Kašpar, Nový - Vademecum pomocných věd historických.
Na úvodných súradniciach sa keška nenachádza. Všetko potrebné je napísané na obrázku.
Prosím nespoilujte v logoch, aby ste nekazili radosť z hry ostatným. Ak budete potrebovať pomoc s lúštením, neváhajte nás kontaktovať. Oceníme vašu snahu :)