Cesta hrdinov SNP (769 km) Virtual Cache

UPOZORNENIE: Túto kešku nenájdeš na mieste. Pre zalogovanie musíš k logu pridať, alebo mailom ownerovi poslať fotografie seba, alebo svojho osobného predmetu z 33 rôznych miest na trase červenej turistickej značky z Dukly na Devin (Ceste hrdinov SNP). Pre viac info si prosím dobre naštuduj listing. Logy, ktoré nespĺňajú podmienku na zalogovanie, budú bez varovania vymazané.

CESTA HRDINOV SLOVENSKÉHO NÁRODNEHO POVSTANIA

769 kilometrová turistická výzva, ktorá sa tiahne naprieč celou Slovenskou republikou. Čiastočne dokonca zasahuje aj do susedných Čiech. Je označená červenou značkou a má za úlohu previesť turistu lokalitami, ktoré sa významne, či menej významne zapísali do histórie, počas bojov v druhej svetovej vojne.

Je najdlhšou a najvýznamnejšou turistickou trasou u nás. Na jej absolvovanie si treba v závislosti od výkonnosti pripraviť od 25 do 30 dni (podľa hiking.sk je to 224 hodín a 15 minút). Stretnete dlhé asfalty, široke lesné cesty, malé dedinky i veľké mesta. Prejdete sa pomedzi polia, no vyšplháte sa i do výšky nad 2 000 metrov nad morom. Na celej ceste, ktorá je súčasťou Európskej diaľkovej trasy E8 nastúpate takmer 32 000 metrov do výšky.

K úspešnému zalogovaniu tejto kešky, by ste túto trasu mali absolvovať. Owner ju prešiel na doraz v roku 2016 a následne ešte raz po kúskoch, formou eventov. Ako dôkaz, že ste sa vydali v jeho šľapajach, budete musieť do logu, alebo mailu zaslať 33 fotografii. 33 záberov seba, alebo nejakého svojho osobného predmetu z vrcholov, sediel, útulni či chát, ktoré som dopredu vytipoval ako pre mňa najvýraznejšie na trase. Ich súhrn spolu s koordinátmi si môžete nájsť nižšie vo waypointoch. Pre tých z vás, ktorí radi čítajú, ponukám i obšírnejší popis.

V roku 2016 som trasu začínal v smere z Dukly na Devin. Nie že by na tom veľmi záležalo, ale mne prišlo logickejšie smerovať spať domov, keďže som z Bratislavy. Razcestnik na Dukle, je začiatkom a zároveň prvým bodom z ktorého budete potrebovať fotku ako dôkaz.


Následne na vás čaka pár hodín kráčania lesmi východného Slovenska. Potešiť môže kade-tade odložená vojenská technika, pamätajúca práve časy druhej svetovej vojny. Asi jej najväčšiu koncentráciu zaznamenáte v Údolí smrti, kde sa odohrala najväčšia tanková bitka u nás. Práve tu by ste mali vykonať ďalší záber pre úspešný log. Pokiaľ sa rozhodnete svoj prvý deň hecnúť, stihnete aj poslednú fotku do zbierky. Vyjsť si po ňu musíte do krásnej novučkej útulne na rovnomennom vrchu nad Svidníkom – Čierna hora.
Po zobudení na tomto krásnom mieste mate pred sebou dlhý deň plný šliapania. Miniete niekoľko dedín bez krčiem, až skončíte v Zborove. Za návštevu stoji i blízky hrad. Do cesty sa vám čoskoro postaví prvá vážna výzva cesty – Stebnicka Magura. Radšej sa znovu odfoťte, budete to potrebovať. Pred vami je prehliadka pekného Bardejovského námestia, ako i výšľap na Hervartovskú kalváriu. Na jej konci je vrch Žobrák s útulňou. Fotku ani noc na tomto mieste neoľutujete.
Kráčate pohorím Čergov, kde za návštevu stoji rovnomenná horská chata. V jeho závere môžu prekvapiť prekliate šarišské asfaltky, ktoré vyústia v Cemjate. Záhradkárska oblasť, ktorú do kešky zahŕňam kvôli pánovi SNPečkarovi a kešerovi MiroPO45. Odfoťte sa i tu.
Pomedzi malé dedinky s krčmami sa údolím Hornádu dostávate do Kysaku. Kúsok nad nim je prvý výraznejší skalný vrchol na Ceste. Je čas spraviť si fotku na Jánošíkovej bašte. Cesta hrdinov sa vlní južným smerom a obchádza metropolu východu – Košice. Najbližšia povinnosť fotiť sa je až na Chate Lajoška. Jedno z najúžasnejších a najpríjemnejších miest na celej trase.
Tu začína najväčšia divočina na SNPéčke – Slovenské Rudohorie. Šťastie praje pripraveným. Voda a potraviny by už v tejto chvíli dávno mali byť v batohoch. Povinnosť fotiť sa je až na kopci s rozhľadňou – Kloptáň. V druhy deň narazíte na výrazný vrchol s krásnymi kruhovými výhľadmi a peknou chatou poniže – Skalisko. Fotka je nevyhnutnosť!
Je čas dokončiť Rudohorie a cez Dobšinský kopec sa prehupnúť do Slovenského raja. Ten je naozaj malebný a isto prekvapí svojou rozmanitosťou najmä tých, čo ho poznajú iba cez rebríky a reťaze. Naozaj krásne miesto, ktoré chcem aby ste uložili do svojich aparátov je Nižná záhrada.
Vstupujete do najvyššieho pohoria na červenej – Nízkych Tatier. Prvá fotka na seba nenecháva dlho čakať a musíte ju vykonať na ikonickej Kráľovej holi. Keď sa dosýta vyspievate, vedzte, že v tejto časti Tatier sa musíte cvaknúť ešte raz – najvhodnejšia na to bude Kolesárová, ktorá vskutku preverí zdatnosť turistu. Cestou rozhodne neobíďte útulňu Andrejcová – ďalšie z dokonalých miest na prespanie.
Prejdením cez Čertovicu vstupujete do druhej polovice tatranského hrebeňa. Najbližšia zastávka je Chata M.R. Štefánika, pod Ďumbierom. Spravte si fotku a zvážte či si samotný Ďumbier nepovinne nevybehnete. Následne môžete pokračovať ďalej cez Chopok, resp. vynovenú Chatu pod Chopkom, až po Chabenec a útulňu Ďurková. Prichádzate na súradnice kešky, ktoré zároveň označujú i polovicu Cesty hrdinov SNP. Je čas na historickú fotku – buď priamo na Košarisku, alebo ak ste šikovní, nájdete aj zašitý pomníček partizánom kúsok nad cestičkou.
Po tomto míľniku je čas opustiť Nízke Tatry. Ako posledné obzretie a zároveň i na posledný zaber, vám poslúži výrazný Kozí chrbát. Cez Donovaly odporúčam iba v tichosti prešmyknúť, max s návštevou obchodu. Vstupujete do Veľkej Fatry, nevyspytateľného, rozľahlého pohoria. Ešte pred stúpaním na vrchol dňa, Krížnu, si spravte kontrolnú fotku ďaleko od ľudí – v Rybovskom sedle. Mobil, či foťák ani neodkladajte a ďalšie selfie si spravte pri prameni Kráľova studňa. Nižšie položený hotel ignorujem zámerne...
Opúšťate Fatru a hop do Kremnických vrchov. Cez početné stúpania a klesania prichádzate k historickej pamiatke, sedlu Tunel. Cvak na memory card a poďme ďalej. Ak sa rozhodnete prespať niekde v okolí Kremnických baní, určíte neoľutujete. Nasledujúci deň bude totiž dlhý a náročný. Navyše zahŕňa až dve fotopauzy – najskôr Bralovu skalu nad Handlovou a neskôr krásne, výrazné bralo Vyšehrad.
Ubytovanie sa vám v týchto končinách bude hľadať ťažšie. Ak sa ale vzchopíte i v ďalší deň, opäť budete potrebovať dva foto-dôkazy. O ten prvý vás poprosím na kontrolnom bode Závozy. No a druhý si budete musieť zaslúžiť. Do cesty sa vám postaví prekliatie SNPečkárov – Homôlka. Za ňou nech je vám odmenou pobyt v malebných Čičmanoch. Dobre sa zregenerujte, lebo nasledujúci deň skrýva hneď dva highlighty – vrcholy Strážov a Vápeč. Na oboch sa odfoťte a pripojte zaber k logu.
Za chrbtom nechávate Strážovské vrchy a vitá vás Považie. Skôr ako prekĺznete Trenčínom, nezabudnite si ešte vystriehnuť Omšenskú babu. Fotiť stačí dole pri smerovníku, no výšľap hore neoľutujete. Za mestom módy vybehnete na Machnáč, kde sa treba taktiež zvečniť a potom už okúsite zem našich severo-západných susedov. Zakončením českého apendixu je Holubyho chata na Veľkej Javorine. Fotku si ale spravíte až ďalej na hrebeni, pri Dibrovovom pomníku.
Opustením Bielych Karpát a prebehnutím Myjavou sa ocitáte na začiatku konca. Bránu do lesov Malých Karpát vám otvorí Mohyla na Bradle. Spravte si fotku na tomto výnimočnom mieste. Najbližších 100 kilometrov vám odsype naozaj rýchlo. Jeden zaber do logu si vypýta vrch Záruby a jeden samostatný venujte vrchu Somár, ktorý hraničí s vojenským obvodom.
Posledným úsekom je pochod hlavným mestom Bratislava. Tesne pred záverom vás poprosím ešte o predposledný zaber. Bude z pre mňa najkrajšieho kopca na Slovensku, konkrétne z jeho vrcholu, z miest kde raz bude stáť Chata Hulvat. Áno, fotka bude z Devínskej Kobyly. A potom už len zošplhajte dole a vaše veľké dobrodružstvo je u konca. Posledný dôkaz je už formalitka – smerovník pod hradom Devín.

Nepochybujem o tom, že tato keška vyvolá kontroverzie. Žiaľ alebo chvalabohu nie je prvá svojho druhu na svete. Zalogovať si ju bude môcť naozaj iba ten, kto prejde Cestu hrdinov SNP, resp. pozbiera všetky vytýčené body. Nikdy som na svojich keškách logy nemazal, no tu spravím výnimku. Logy uznám iba tým, ktorí ma presvedčia že Cestu prešli. Aby som nebol úplný fašista, dovolím vám použiť aj staršie fotky. Sám by som nechcel aby takáto keška vyšla po tom, čo som Cestu dva krát prešiel, lebo viem, že tretí krát by som sa vybral už len veľmi ťažko.

FTF, STF a TTF však dostanú iba ti traja, ktorí SNPéčku prejdú po publishi tejto virtuálky.

Teším sa na všetky logy, ale i hádky, ktoré vyvolajú. Pre tých z vás, ktorí sa kvôli tejto keške vyberiete na celu trasu dávam palce nahor! Fandím vám a úprimne závidím. Po dobu jedného mesiaca totiž budete žiť život v jeho najprirodzenejšej a najkrajšej forme. Len skrze základné a nevyhnutné potreby.

Náplňou dňa vám bude chôdza, strasťou sa stanú pľuzgiere a rôzne boliestky. Radosťou budú nové priateľstvá a náplasťou na bolesť orosené pivo. Objavíte čaro slaniny a instantných polievok. Perinou vám bude hviezdnatá obloha a vankúšom často len zelený mach. Sprchu poskytnú početné prehánky a uterák hrejúce slnko. Spomeňte si na starého Pána Hulváta aspoň pri jednom západe slnka a udrite malú borovičku. Ak Cestu úspešne prejdete, jednu takú vám bude sám dlžiť. A možno prihodí aj limitované SWG – Hrdina SNP...

Tak nech vám to šľape budúci Hrdinovia!