Týmito keškami by som rada predstavila zaujímavé územia
Prírodná rezervácia Líščie diery:
územie predstavuje pieskové duny vápnitých pieskov Novozámockých pláňav a je hostiteľom teplomilných a pieskomilných spoločenstiev rastlinných a živočíšnych organizmov.
Na Slovensku viate piesky vznikali v štvrtohorách, najčastejšie v jeho staršom období, pleistocéne, niektoré však pokračovali vo vývoji aj v holocéne. Suché a veterné plošiny (roviny) s malým alebo žiadnym vegetačným pokrytím boli ideálnymi podmienkami pre ich vznik.
Hromadenie piesku vetrom je podobné ako jeho ukladanie vodou. Poklesom rýchlosti (energie) pod unášaciu silu dochádza k zastaveniu transportu piesku, k jeho deponácii. Na takomto mieste dochádza potom k vrstveniu (akumulácii) piesku. Viate piesky sa vyskytujú najmä v nižšie položených častiach nížin, kde sila vetra už nedokáže nespevnené horniny piesčitého a prachového charakteru vyviať stúpajúcim terénom.
Osobitným prípadom akumulácie piesku sú náveje. Vznikajú za nízkymi prekážkami (trsy tráv, kríky drevín, väčšie balvany), kde sila vetra náhle klesá, prípadne nepôsobí vôbec. Neustálym hromadením piesku v náveji sa tento sám stáva prekážkou a dochádza k ukladaniu aj pred ním. Vznikajú presypy, duny.
Rozlišujú sa duny zotrvávajúce na mieste a tzv. sťahovavé duny (piesok z náveternej strany je neustále odnášaný na záveternú stranu). Podľa pozície a smeru vetrov základnými formami dún sú barchany (tur. pieskový pahorok), parabolické duny, priečne duny a pozdĺžne duny. Hrúbka viatych pieskov môže dosahovať aj niekoľko desiatok metrov. Mohutnou formou presypov, u nás sa však nevyskytujúcich (púšte), sú pyramidálne duny.
Prevládajúci severozápadný vietor rozviatím a následným naviatím pieskov Dudváhu, Váhu, Nitry a Žitavy vytvoril úzky tvar dlhých chrbtov (pozdĺžne presypy), tiahnúce sa od Sládkovičova cez Šaľu, Nové Zámky, Hurbanovo až po Čenkov pri Dunaji. Sú to zväčša ramenami týchto riek a Dunaja rozmyté zvyšky dún v okolí pôvodných starých korýt.
Tieto podunajské presypy sú vápnité, na väčšine z nich sú sady, vinice apod. V pahorkovito zvlnenom povrchu pieskových vyvýšenín a pieskových dún, vodnými kanálmi popretkávanom území Podunajskej nížiny, nájdu sa vo vlhkom až močaristom prostredí aj neveľké suché ostrovčeky s charakteristickou pieskomilnou vegetáciou.
Činnosťou človeka (ťažba stavebnej suroviny) boli niektoré lokality narušené až zničené. Stalo sa tak na pieskovisku pri Nesvadoch, v severnej časti hrebeňa Abov a sčasti aj v jeho južnej časti západne od Hurbanova. Určitou satisfakciou je zahniezdenie brehule hnedej (Riparia riparia) a včelárika zlatého (Merops apiaster) vo vysokých stenách pieskových jám. Napriek tomu, že niektoré boli vyhlásené za chránené územie, sú pod silným tlakom susedných rastlinných spoločenstiev.
Chránené územia predstavujú na severe PP Mačiansky presyp (1,28 ha, 1973, 1983), PR Sládkovičovská duna (1,10 ha, 1982) a agátovým porastom spojené tri presypy ako PP Štrkovské presypy (1,78 ha, 1973, 1983), južnejšie PR Líščie diery (13,32 ha, 2002) a Kalvária v Nesvadoch s výskytom unikátneho kotvičníka zemného východného (Tribulus terrestris subsp. orientalis), PR Marcelovské piesky (4,47 ha, 1988) a PR Mašan (2,16, 1988) neďaleko Marcelovej s výskytom gypsomilky metlinatej (Gypsophila paniculata), rebríčka panónskeho (Achillea pannonica).
Typické pieskomilné druhy rastlín a živočíchov sa nachádzajú v neustále ohrozovanej (prenikanie agáta) PR Chotínske piesky(7,02 ha, 1953, 1986) na severozápadnom okraji Chotína. V najjužnejšej časti územia sú to NPR Čenkovská step (3,57 ha, 1951, 1993) a NPR Čenkovská lesostep (79,60 ha, 1965, 1988) s výskytom chvojníka dvojklasého (Ephedra distachya), kosatca skalného piesočného (Iris humilis subsp. arenaria) a na Slovensku mimoriadne vzácneho kozinca bezbyľového (Astragalus excsapus). Zo živočíšnej ríše vo všetkých lokalitách sa na panónske piesky viaže koník stepný (Acrida hungarica).
Úloha:
priraď správne obrázky (písmená) k latinským názvom (číslice) a čísla zadaj do súradníc:
Image">
(A). Bassia laniflora
(B). Dianthus serotinus
(C). Fumana procumbens
(D). Gypsophila Paniculata
(E). minuartia glaucina
(F). Polygonum arenarium
(G). Potentilla arenaria
(H). Tragus racemosus
(I). Tribulus terrestris
N 47° 55.(D:E)(I-A)(B+C)' E 18° 9.(G:F)(H+B)(E-B)'