Palmyra
Atol Palmyra, ktorý sa nachádza asi 1500 kilometrov južne od Havajských ostrovov, je jedným z posledných trvalo neobývaných ostrovov v Tichom oceáne. Tvorí ho kruhový prstenec 54 malých koralových ostrovčekov s nedotknutou tropickou prírodou. Aj keď atol Palmyra leží veľmi ďaleko od ľudskej civilizácie, stalo sa z neho veľmi tajomné miesto, na ktorom zahynuli alebo nevysvetliteľne zmizli desiatky ľudí. Aké tajomstvo ukrýva tento vražedný atol?
Ostrov už od svojho objavenia vyvolával strach
Atol Palmyra, ktorý okrem svojho pomenovania nemá nič spoločné so starovekým sýrskym mestom Palmýra, objavil v roku 1798 americký kapitán Edmond Fanning na lodi Betsy, ktorý však na pevninu nikdy nevstúpil. Fanning síce ako prvý zaznamenal polohu ostrova vo svojom palubnom denníku, no správu o svojom objave neposlal včas, a tak sa objav tohto ostrova pripisuje od roku 1802 americkému kapitánovi menom Cornelius Sowle na lodi Palmyra, podľa ktorej je tento atol pomenovaný.
Z palubného denníka Edmonda Fanninga je však známe, že noc pred objavením tohto koralového ostrova, sa mu o ňom prisnil desivý sen, kde ho neznámy hlas varoval, aby na ňom nikdy nepristál. Počas noci sa z tohto sna trikrát prebudil a o tejto predtuche povedal aj kormidelníkovi lode.
Prikázal preto, aby Betsy okamžite spustila kotvy. Ráno sa ukázalo, že kapitán Fanning zachránil celú posádku pred stroskotaním, pretože loď zakotvila tesne pri vyčnievajúcom koralovom útese, ktorý by celú loď doslova rozpáral, ak by tento rozkaz nevydal. Kapitánova predtucha tak zachránila celú posádku.
To sa však už nedá povedať o oficiálnom objaviteľovi koralového ostrova, ktorý na vyčnievajúcich útesoch so svojou loďou Palmyra stroskotal. Podobne dopadla aj španielska pirátska loď Esperanza v roku 1816, ktorá na svojej palube viezla ukradnuté inkské zlato a striebro. Tento poklad Inkov chcela posádka na koralovom ostrove ukryť.
To sa im nakoniec aj podarilo, no tento poklad už vyťahovali z vraku lode Esperanza len členovia posádky, ktorí stroskotanie prežili. Piráti potom poklad na ostrove ukryli a po troch mesiacoch sa pokúsili ostrov opustiť na troch provizórnych pltiach.
Dve plte sa už nikdy nepodarilo nájsť, pretože sa stratili nevedno kde a z tretej plte, na ktorej sa plavilo šesť pirátov, sa napokon zachránil len jeden námorník James Hines. Toho zachránila veľrybárska loď, no o mesiac v nemocnici zomrel aj on. Na ostrova Palmyra stroskotali aj ďalšie lode, ktorých vraky sú už podmorskou súčasťou jednotlivých koralových ostrovčekov.
Od roku 1990 je atol Palmyra chránený ako prírodná rezervácia pod záštitou The Nature Conservancy a je začleneným územím USA. Atol nie je trvale obývaný a počas roka tu dočasne bývajú len nejakí vedeckí pracovníci. Atol Palmyra však dodnes vyvoláva v ľuďoch strach, či už z toho, čo všetko sa tu v minulosti odohralo alebo zo stiesneného pocitu, ktorý tento neobývaný ostrov v každom človeku, ktorý naň vstúpi, vyvoláva, napriek paradoxne krásnej panenskej prírode.
Ku keške sa správaj ako k svojej, zodpovedne ju vráť naspäť, poriadne zamaskuj
a snaž sa byť NENÁPADNÝ!
Ďakujem a prajem napínavé dobrodružstvo...
Tetralógia mojich pirátskych kešiek - rýchla navigácia:
Pirátsky ostrov - „Korytnačí ostrov“
Pirátsky ostrov - „Za šachtou“
Pirátsky poklad
Pirátska jaskyňa