Prevediem ťa bažinou...
A ty mi pomožešš:
- vyrúbať
- vysekať
- preniesť
- odstrániť
nálety a všetko nepotrebné na chránenom Veľkoléskom ostrove, prevažne na Veľkolélskom ramene ostrova (bočné rameno Dunaja).
Miláššik, mašety, hrablišky, šekerky a ššetko šo treba požišiam. Požišiam! Vráť!
Ak máš gumáku, ši dve, vezmi.
Príď mi pomôsť upraviť breh v nedeľu,
1.9.2019 od 11:01 - 13:03.
A od druhej (aj skôr) sa môžeš voziť na koníkoch.
Pán môj, poď, poď. Drievko eventové ti dám, zadarmoooo. Ak budešš prasovať.
Neďaleko môžeš stanovať (event GC88810), máš tam bufetík, pifko...
Veľkolésky ostrov
Súčasťou ostrova je náučný chodník s infopanelmi - trasu je možné prejsť pešo, na loďke, na bicykli. V lokalite je možné člnkovanie, rybárčenie, birdwatching. Je možné pozorovať vodné živočíchy, vtáctvo, okúpať sa v Dunaji. Dominantami ostrova sú majestátne 300-400 ročné duby.
Miestni tu chovali kravy, kone, ovce, pestovali obilie a kukuricu. Samotný ostrov bol prístupný len cez brod, preto bol vhodným a bezpečným pasienkom pre domáce zvieratá. V čase povodní, keď sa ostrov neraz ocitol takmer celý pod vodou, poskytovali štvornohým obyvateľom útočiská lúky na pevnine v okolí dediny. Vlhké lúky a pasienky, ktoré sa u nás dali v minulosti nájsť na nížinách v okolí všetkých väčších riek, boli veľmi rozšírené, pretože svojou úrodnosťou dokázali uživiť stáda domácich zvierat po celý rok. Neustály prísun úrodného bahna z Dunaja zabezpečoval rýchly rast trávy a širokolistých bylín.
Pravidelné spásanie a kosenie sa zároveň postarali o malebný trávnatý ráz krajiny so vzácnou faunou a flórou. Veľkolélsky ostrov dnes predstavuje unikátnu mozaiku lesných, mokraďných a trávnatých biotopov. Lužný les – tvrdý, jaseňovo-brestovo-dubový ale aj mäkký, vŕbovo-topoľový, pokrýva takmer polovicu ostrova. Pre svoju dnes už ojedinelú zachovalosť bola časť veľkolélskych lesov s pralesným charakterom vyhlásená v roku 1974 za prírodnú rezerváciu.
Typickou črtou ostrova sú tzv. hlavové vŕby. Po mnohých rokoch zanedbávania sa znovu začali systematicky obnovovať a ošetrovať. Pravidelné orezávanie konárov v niekoľkoročných intervaloch za účelom získania paliva tak vytvára typické „bútľavé vŕby pri potoku“. Ich narušená kôra a práchnivejúce dutiny sú domovom mnohých druhov vzácnych chrobákov a vtákov. Po zanechaní pravidelnej starostlivosti sa však pod váhou konárov lámu a rozpadajú. Krajinársku hodnotu ostrovu pridávajú aj staré solitérne duby uprostred lúk. Okrem toho, že sú sami osebe biotopom pre viacero druhov hmyzu, a hniezdiace vtáky, sú takisto bohatým zdrojom žaluďov, ktoré sa využívajú pre výsadbu nových sadeníc na ďalšiu obnovu lužných lesov v Podunajsku.
V spolupráci s miestnymi farmármi sa vďaka projektu LIFE nasťahovalo na ostrov stádo dobytka. Títo, oddávna prirodzení obyvatelia dunajských mokrých lúk a pasienkov, dostali za úlohu zabezpečiť postupné vypásanie plôch zarastených bodľačím, nepôvodnou zlatobyľou a náletom inváznych drevín. Menej prístupné plochy a pichľavé kroviny sú zasa starosťou početného stáda oviec a kôz. Medzi bežnými hospodárskymi plemenami nechýbajú ani tradičné fajty z maďarskej pusty, sivé rohaté kravy (szürke marha), čierne racka ovečky s dlhými zakrútenými rohami a pôvodné slovenské plemeno koní – huculy.
Zdroj: broz.sk