Trochu z archeológie a histórie:
Archeológovia odkryli v Budmericiach na miernej vyvýšenine nad Štefanovským potokom pozostatky po zaniknutej dedine. Objavili tu kamenné základy románskeho kostola z druhej polovice 13. storočia o rozmeroch približne 17x10 m. Na jednoloďový kostol, nadväzovala štvorcovú apsida. Steny kostola dosahovali hrúbku cez 1,5 metra a podlaha bola vydláždená tehlami. Jeho vybudovanie sa pripisuje mníšskemu rádu cistercitov. Okolo kostola sa aj pochovávalo, našli sa tu stredoveké hroby.
Pôdorys základov kostola Fančal (kresba K. Fúryová) a jeho možná podoba (rekonštrukcia AÚ SAV Nitra-kostol Zbehy)
Vykonaný historický prieskum predpokladá v katastri obce Budmerice existenciu dvoch zaniknutých dedín, a to Dolný a Horný Fančal. Obe dediny sa prvýkrát spomínajú v listinách z roku 1291. V Hornom Fančali, kde podľa záznamov Nitrianskej kapituly stál kostol sv. Ducha a tiež výrobné a hospodárske stavby, pôsobili pravdepodobne cisterciti. V Dolnom Fančali, ktorého polohu ale nepoznáme, bola poddanská dedina. Názov Fančal je dodnes zachytený na katastrálnych mapách.
Poloha Horného Fančalu a kostola na mape
Posledná historická správa o Fančali sa nachádza v urbári z roku 1543. Dedina, ktorá sa spomína už ako opustená, ležala oproti mostu do Budmeríc, a v tom čase stálo už iba niekoľko stĺpov brán a kostol, ktorý bolo dobre vidieť z hradu Červený Kameň. Za zánikom dediny môžu stáť hospodárske či spoločenské dôvody, ale tiež živelné pohromy, vojny, feudálne rozbroje.
Poloha stredovekej dediny na leteckej snímke
Kto boli cisterciti:
Cisterciti, alebo aj cisterciáni sú mníšskym rádom, ktorý má pôvod vo Francúzsku, odkiaľ šírili svoju rehoľu po celej Európe. Na naše územie sa dostali koncom 12. storočia. Riadia sa heslom Ora et labora - modli sa a pracuj. V ich živote má prvé miesto modlitba, duchovné čítanie a rozjímanie. Druhou ich činnosťou je fyzická práca. Klčovali lesy, obrábali pôdu, zakladali rybníky, sady, stavali mlyny, píly, skleníky, vyrábali víno, zavádzali zavlažovací systém, tavili rudu vo vysokých peciach. Aj vo Fančali sa popri kostole podarilo archeológom odkryť väčší výrobný objekt s množstvom železnej trosky. Môžeme o nich povedať, že boli hlavnou silou duchovného, kultúrneho, ale aj technického rozvoja veľkej časti Európy v tom období.
Cisterciti v kláštore Topusko pri modlitbách a v kláštore Monasterio de Piedra pri výrobe, aj keď už neskôr, neuhádnete čoho. :-)
Ako na kešku:
Na úvodných súradniciach sa našli pri výskume základy románskeho kostola zaniknutej obce Fančal, tam však ísť nemusíte. Stačí, ak budete pozorne počúvať, čo ako modlitbu odriekava starý mních v príbehu.
