|
Najsevernejšiu časť Malých Karpát tvorí podcelok, ktorý Mazúr- Lukniš (1978) označili ako Čachtické Karpaty. Dolina Hrabutnice delí tento geomorfologický podcelok na dve časti: Nedze a Plešivec.
Z juhozápadu dolina obchádza Čachtický hradný vrch a sedlo na hlavnom chrbte nad jej uzáverom s najvyšším bodom Veľký Plešivec (484m). Južnejšia časť Plešivca nepresahuje šírku 2km a vo väčšej miere je budovaná svetlosivými dolomitmi. Severná časť Nedzí je 4km široká s najvyšším bodom Na Salaškách (588m). Táto časť o rozlohe 21km², ktorú budujú predovšetkým dobre krasovejúce svetlé nedzovské vápence, bola vyčlenená ako Čachtický kras. Práve v tejto časti územia, na jeho južnom úpätí sa opisovaná jaskyňa nachádza. Jaskyňa sa nachádza v najjužnejšom mieste kaňonu Hrabutnice medzi obcami Višňové a Čachtice 190m n.m. Od železničného tunelu je vzdialená vzdušnou čiarou 450m na SSZ. Vchod jaskyne leží na ľavej strane riečky Jablonky pretekajúcej kaňonom, vo výške 7m nad jej úrovňou
Čachtická občasná krasová vyvieračka, ktorú pre svoju periodicitu nazvali miestny obyvatelia Hladový prameň. ( I. vyvieračka pod názvom Teplica s výdatnosťou okolo 90l/s vyviera priamo v obci Čachtice a je zachytená do Novomestského vodovodu). Výverová fluviokrasová jaskyňa s dĺžkou 110m, nachádzajúca sa nad údolím potoka Jablonka. Je významná z geologického, geomorfologického a hydrologického hľadiska (nachádza sa v nej občasný vodný tok a podzemné jazerá). Verejnosti nie je prístupná. Nachádza sa v pohorí Malé Karpaty, v Čachtických Karpatoch, v Nedziach v nadmorskej výške 190m v katastri obce Čachtice.
Vodný stav v jaskyne je závislý hlavne od výšky hladiny spodných vôd. Prejavuje sa veľkými výkyvmi v nepravidelných intervaloch. Z toho dôvodu dostala jaskyňa ešte jedno novšie pomenovanie : Občasná vyvieračka. To sa zvyklo hlavne u mladšej generácie jaskyniarov používať. Keď sa pozrieme na plán jaskyne, je v pozdĺžnom profile vidieť osadené lavičky nad hladinou. Keď je hladina vody približne v tejto výške je stojatá bez pozorovania najmenšieho prietoku. Tento stav trvá obyčajne jeden rok. To je priaznivý stav pre prerazenie štôlne za jazerom. Výnimku tvoria roky: jeseň 1988 až jar 1991, kedy voda v jazere klesla až takmer na dno. Potom príde k zdvihnutiu hladiny. Voda sa vzduje až do výšky 6m nad lavičky, vyplní celý priestor nad jazerom a vyteká von z jaskyne. Tým vznikne z toho priestoru dlhý nepreniknuteľný sifón. Vtedy nieje možné za jaskynným jazerom pracovať. Tento stav trvá 5 až 7 rokov! Potom príde znova k opakovaniu celého cyklu. Z toho titulu sa pristúpilo k razeniu ľavej štôlne s miernym stúpaním. Jej účelom bolo dostať sa do priestorov nad jazerom suchou cestou v dobe zatopenia sifónu. No zameraním ľavej vetvy sa zistilo, že sa stočila prv, ako sa mohla prekrížiť s komínmi nad jazerom a prakticky sa vracia smerom von z jaskyne.
V posledných rokoch sa do jaskyne, v dobe jej výveru nedalo vôbec vojsť, nakoľko bola zaplavovaná až po strop. Tento stav spôsobili sute, ktoré rokmi zvetrávania sa a zosúvania vytvorili pred vchodom do jaskyne až 4,5m vysoký osypový kužeľ. Na výročnej schôdzi v roku 1988 padol návrh na odvodnenie jaskyne. Zaistil sa potrebný materiál a v priebehu roka sa na piatich dvoj až troj-dňových akciách prekope suťovisko v dĺžke 35m a sa uložili odvodňovacie rúry. Práce sťažovali stále sa zosúvajúce sute a 200 až 300 kg skaly, ktoré sa museli niekoľkokrát premiestniť až sme sa dostali do požadovanej hĺbky. Pri vchode až 4m. Aby sa do budúcna zabránilo padaniu sutí do vchodu, v roku 1989 sa vybetónovala pred vchodom plošina. Na nej sa postavili z kamenia a betónu oporné múry dlhé 2m, medzi ktoré sa zabudovala pevná oceľová mreža. Múry boli nadkryté oceľovými skružami a zaliate betónom.
Vo svojich odborných posudkoch J. Majko a A. Droppa vyjadrujú presvedčenie, že jaskyňa Hladový prameň je najperspektívnejším miestom, kadiaľ sa dá pohodlnou cestou dostať do už známych priestorov Čachtickej jaskyne a objaviť množstvo nových a neznámych častí.
Čachtická jaskyňa sa nachádza na sever od vrchu Draplák západne od Belákových lúk. Za vchod slúži zatiaľ jeden zo závrtov v lese Milatová, nazývaný “Pod dubom” – vo výške 335 m n. m. Objavená bola 10. augusta 1956. Jaskyňu tvorí komplikovaný systém podzemných priestorov celkovej odhadovanej dĺžky 4250 m, dĺžka polygónu použitého pri mapovaní jaskyne je 3781 m. Takmer všetko z doteraz známych 4 km sa „odohráva“ len v priestore vymedzenom podzemným pásom hlbokým 110 metrov, dlhým 360 metrov a širokým približne 40 metrov. Priestory jaskyne sú však neraz veľmi členité a so značnými prevýšeniami. Pre predstavu – cesta jaskyňou od jej vchodu do Dlhého dómu trvá s batožinou 1,5 – 2 hodiny (do najodľahlejších partií okolo Katedrály aj 3 hodiny). Pritom pri priemete na zemský povrch ide o vzdialenosť len 300 metrov.
Čachtická jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Malých Karpát. Pôvodné priestory jaskyne boli vytvorené hlavne rozpúšťacou činnosťou podzemných krasových vôd. Priestory sú však miestami poznamenané rútením a značná časť z nich má vlastne charakter akýchsi pseudokrasových suťových a puklinových kaviern, naviac z veľkej časti vyplnených sprašovými hlinami splavenými z povrchu. V súčasnosti sa v jaskyni vyskytujú len občasné drobné vodné toky (v období búrok alebo jarného topenia snehu).
Známy hlavný ťah jaskyne nesmeruje prekvapujúcu pod najbližšie susedné závrty, ale pod stúpajúcu plochú a širokú úvalinu bez závrtov na JZ. Najväčšia známa denivelácia jaskyne je 110 m (dno Dlhého dómu – komíny siene Cesta za slnkom), od vchodu jaskyne po dno Žabkinho dómu (zhruba v „strede“ trasy jaskyňou) sa klesá 80m. Najhlbšie miesto jaskyne sa však nachádza zrejme na v strede Emilovej chodby, v málo prístupných a odľahlých priestoroch za sifónom a niekoľkými odpornými blatovými zníženiami. (Tieto priestory sú nebezpečné: málo vzduchu a vysoké koncentrácie CO2)
V jaskyni sa nachádza 11 menších i väčších priestorov označovaných ako dómy. Priechody medzi nimi tvorí bezpočet spojovačiek, úžin, znížených priechodov, šikmín, výšvihov… Na trase jaskyne je niekoľko rebríkov.
Vyskytuje sa v nej pomerne bohatá kvapľová výzdoba rôznych tvarov a veľkosti, typovo najmä kaskádovité stenové náteky, visiaky alebo amorfnejšie kopy. Je farby bielej, mliečne žltkastej, naružovelej, namodralej až tmavošedej. Mladá výzdoba vykazuje intenzívnu fosforecscenciu a fluorescenciu. Pred a za sifónom v Brčkovej chodbe je strop posiaty kratšími brčkami. V niektorých novoobjavených priestoroch (Punčový dóm, Katedrála) sú pastelovo zafarbené náteky, či hrubé rozlámané sintrové dosky. Pre výklenky nižších úsekov medzi Bielym dómom a Rotundou sú typické krátke excentriká.
Teplota v jaskyni je okolo 8 °C, relatívna vlhkosť 95 %. Zaujímavo sa javí smer prievanov v objavnom vchode: tento, hoci relatívne vysoko na planine situovaný, sa prejavuje stále ešte ako spodný vchod. V jaskyni sa nachádza stále množstvo perspektívnych miest k možným objavom, a to po celej okrajovej periférii jej obvodu. Všade je však potrebné, podobne ako tomu bolo v minulosti – kopať, rozširovať zúženia, alebo vyliezť do niektorých komínov.
Zdroje:
http://krizom-krazom.eu/regiony/jaskyne-v-okrese-nove-mesto-nad-vahom
http://blog.nmnv.sk/jaskyne-v-okoli-nmnv-a-historia-prieskumu-cast-2/
http://www.vypadni.sk/sk/Article/6/s-detmi-na-cachticky-hrad-a-hladovy-pramen
https://www2.jeskynar.cz/cachtice/clanek/jaskyna-hladovy-pramen-v-cachtickych-karpatoch-odpovede-na-otazky
https://www.facebook.com/oscachtice/
Prístup:
Prístup k jaskyni je po žltom turistickom chodníku z Čachtického hradu, z Višnového, alebo z Nového Mesta nad Váhom, z ktorého je potrebné pri potoku Jablonica odbočit na vedlajší chodník vedúci k jaskyni. Riečka sa dá prejsť cez drevený mostík. Ak niekto ale ide ,,za šípkou" priamo z cesty, vtedy musí prebrodiť riečku. Túto ,,skratku" však vôbec neodporúčame.
|