Rudolf Dilong († 80 r.)
básnik, prozaik, dramatik, člen františkánskej rehole, príslušník katolíckej moderny
* 01.08.1905 Trstená
† 07.04.1986 Pittsburgh (USA)
Vzdelanie
1916 – 1924 ľudová škola a nižšie gymnázium, Trstená
1924 – 1928 rímsko-katolícka teológia, Žilina
Životopis
Narodil sa v rodine plátenníka. Osirel, keď mal dva roky. Plodný publicista v slovenských i krajanských časopisoch. Autor dvoch drám, kníh a próz a vyše sto básnických zbierok. Jeho poézia je predchnutá ideológiou kresťanstva, politiky, katolicizmu a ľudáckeho nacionalizmu. Inicioval založenie viacerých literárnych periodík. Spolupracoval s časopismi – Postup, Prameň, Kultúra, Elán, Slovenské pohľady. Vo svojej tvorbe sa prejavoval ako nekompromisný zástanca kresťanskej kultúry a literatúry. V niektorých veršoch stvárnil motívy emocionálnej zmyslovosti. V roku 1945, keďže nesúhlasil so zmenami povojnového politického usporiadania, emigroval cez Rakúsko do Talianska. V zahraničí patril k najaktívnejším členom Slovenského akčného výboru. V roku 1947 odišiel do Argentíny, kde bol duchovným slovenských emigrantov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires. Od roku 1965 žil v kláštore Svätej Rodiny v Pittsburghu. V zložitých podmienkach emigrácie takisto vydával básnické zbierky, v ktorých sa odrážal ťažký údel tvorcu a nostalgia za domovom. Prispieval do krajanských časopisov – Kanadský Slovák, Listy svätého Františka, Posol, Slovák v Amerike. Dostal prezývku „Básnik bez otčiny“, pričom z jeho básní cítiť bezmocnú tragiku človeka, ktorý práve vo svete slobodných a otvorených horizontov najprenikavejšie pocítil, ako bytostne je zviazaný so Slovenskom. Všetko, čo cítil, čo si predstavoval a po čom túžil, vkladal do literárnych diel. Možno ho označiť za básnika bez predchodcov a aj bez nasledovníkov.
Aktívne pracoval za obnovenie slovenskej republiky a pôsobil ako funkcionár Slovenského oslobodzovacieho výboru. Pochovaný je vo františkánskom kláštore Sedembolestnej Panny Márie vo Valparaise v Indiane. V jeho rodnej obci je po ňom pomenovaná základná škola, tiež v rímsko-katolíckom kostole odhalili v roku 1996 na jeho počesť pamätnú tabuľu.
Pôsobenie
1920 člen františkánskej rehole
27. 8. 1920 vstúpil do noviciátu, Trnava
27. 5. 1928 vysvätený za kňaza, prešiel viacero kláštorov (Hlohovec, Bratislava, Trnava, Malacky)
1930 Almanach III. Literárnej generácie – spoločná antológia s postupimistami (mladí žilinskí adepti poézie, prózy a literárnej kritiky)
1936 spolu s Kolomanom Geraldinim vydávali časopis Prameň
1939 začal spoluvydávať literárnokritický mesačník Nové slovo
počas 2. svetovej vojny pôsobil ako poľný kurát Slovenskej armády na východnom fronte v Rusku
1945 odchod do emigrácie, v Ríme účinkoval v Slovenskom akčnom výbore Ferdinanda Ďurčanského
Ocenenie
Štátna cena za básnickú zbierku Mladý svadobník (1936)
Kronikár františkánskeho kláštora v Hlohovci zaznamenal do kroniky k dátumu 14. 4. 1939 nasledujúci krátky text: "V tento deň bol do kláštora inšpiciovaný pán Rudolf Dilong, náš františkánsky a popredný slovenský básnik a pridelená mu bola funkcia katechéta, spovedeľníka a kazateľa. Je to veľmi zložitá osobnosť a smutný človek." Hoci na krátko, no predsa sa preťala v tomto momente na necelé dva roky (1939 - 1940) krivka života básnika katolíckej moderny s každodennosťou ľudí nášho mesta.
Aktivita básnika Rudolfa Dilonga počas tak krátkeho časového úseku, aký strávil v Hlohovci, je nesporne povšimnutiahodná a trvalo sa vpísala aj do veršov jeho zbierok. Svedectvom o tom je napríklad básnikov povzdych z neskorších rokov: "...spomínam na Váh, na milý kraj hlohovecký a vždy pri tom mám kúsok smútku v duši. Škoda, že je to ďaleko...
"Zo všetkého, čo som kde žil, ostal mi v milých spomienkach Hlohovec so svojím Váhom. Prechádzky kolo Váhu ma upokojovali, tečúca voda mi mámila zmysly, to bolo všetko. Ostatné mestá ma nevedeli dojať." Takto vyznáva Dilong (1905 - 1986) svoj vrúcny vzťah k Hlohovcu v autobiografii Mladosť z očistca (1939 - 1942). Reminiscencie na mesto previazané stuhou rieky zvečnil aj v básnickom cykle Večery pri Váhu zo zbierky Konvália (1941), kde sa môžeme vhĺbiť do meditatívnych veršov: "Kto by tu nežil rád a hľadal svety zamyslený, / keď všetkým ruku dá, už nikto také dlane nemá, / preto je deň môj rodný tvojím, ó, Váh nezmenený, / tvoj rod a tvoja zákruta, tvoj život kolíše ma." Inšpirovaný krásou žitého prostredia poeticky vyslovuje hlboké myšlienky krásy a božej dokonalosti. Atmosféra vážskeho nábrežia podnecovala básnika k pôsobivej reflexii o prírode, láske, domove, vlastenectve i viere.
Táto pamätná tabuľa je umiestnená pri vstupe do františkánskeho kláštora v Hlohovci na Františkánskom námestí.
Ku keške:
Všetky dôležité informácie nájdete v checkeri.
Na zadaných súradniciach kešku nehladajte.
Zadané súranice vás privedú do parku na ulici R. Dilonga. V parku si niečo nájde temer každý.
Nájdete tu VÝBEH PRE HAFANOV, DETSKÉ IHRISKO, STREETWORK-ove IHRISKO aj kaviareň v priľahlom dentálnom centre, či prvú knižnú búdku v Hlohovci vytvorenú združením DOZOR HC (GC7XQ75 - Dozoráčik)
(I) Šokujúce odhalenie zo života Rudolfa Dilonga v článku, z ktorého pochádza aj táto koláž fotografií Dilonga z mladosti a straroby v USA (I):
N48° 25.RUDOLF' E017° 47.DILONG'
N48° 25.RxU D-O L+F' E017° 47.DxI L-O 2xN-G+2'
R = Koľko necelých rokov pôsobil R. Dilong v Hlohovci?
U = V ktorom mesiaci bol spomenutý v kronike v HC?
D = Počet prozaických diel (zoznam tvorby)
O = Koľkej literárnej generácie bol almanach z roku 1930?
L = V roku 200L bola osadená pamätná tabuľa na Františkánskom námestí.
F = R. Dilong sa dožil 8F rokov.
I = Počet detí Rudolfa Dilonga.
N = V r. 192N bol vysvätený.
G = X+Y
XY = Počet všetkých poetických diel mínus poetické diela z r. 1953 (zoznam tvorby)
zdroje:
http://www.hlohovec.sk/saliansky-matko-v-hlohovci.phtml?program=50&module_action__0__id_clanok=19528
https://www.osobnosti.sk/osobnost/rudolf-dilong-1142
http://regionhlohovec.sk/clanok-47-338/Pamatna_tabula_-_Rudolf_Dilong.html