Salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra) patrí medzi obojživelníky a najčastejšie ju nájdeme v listnatých a zmiešaných lesoch stredných polôh (200 – 600 m n. m.). Je to druh s nočnou aktivitou, ale napríklad za daždivého počasia ju môžeme stretnúť aj cez deň. Často sa zdržiava v blízkosti lesných potôčikov, prameňov a studničiek, kam na jar kladie svoje larvy. Larvy sa vyvíjajú vo vodnom prostredí a väčšina z nich sa na jeseň metamorfuje (niektoré jedince môžu v larválnom štádiu aj prezimovať). Dospelé jedince zimujú zahrabané v zemi pod koreňmi stromov, v skalných štrbinách, ale môžu využívať aj rôzne podzemné úkryty (jaskyne, štôlne), kde spoločne zimuje aj niekoľko desiatok jedincov. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky cca 20 cm. Pohlavne dospievajú v 3. – 4. roku života a vo voľnej prírode sa dožívajú približne 20 rokov (v zajatí až 50 rokov). Ich potravu tvoria suchozemské bezstavovce (v prípade lariev vodné bezstavovce).
Salamandra škvrnitá je zákonom chránená, patrí k druhom národného významu a jej spoločenská hodnota je stanovená na 230 € / jedinca (v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov). Jej areál rozšírenia u nás do značnej miery závisí od vhodných podmienok prostredia – najmä biotopov vhodných na rozmnožovanie a prezimovanie.
Nakoľko počet, tvar a rozmiestnenie škvŕn sú pri rôznych jedincoch veľmi rozmanité a v prípade jedného jedinca relatívne stabilné, je možné túto vlastnosť využiť pri identifikácii jednotlivých jedincov počas terénneho výskumu. Vďaka takejto identifikácii a opätovným nálezom toho istého jedinca je možné vyhodnotiť napr. jeho postupný rast, vek, veľkosť areálu, v ktorom sa pohybuje a pod. Preto ak máme fotografiu konkrétneho jedinca vieme aj po niekoľkých rokoch zistiť, že sme opätovne našli toho istého jedinca ako predtým.
Opatrný (1980) pri spracovávaní údajov o množstve zaznamenaných jedincov salamandry škvrnitej vytvoril „vzorec“ pozostávajúci z písmen a čísel, do ktorého „zakódoval“ určité charakteristiky škvŕn jednotlivých jedincov. Výrazne si tak zjednodušil porovnávanie novonájdených jedincov s jedincami v databáze. Hoci rovnaký kód môže mať viacero jedincov, je vždy jednoduchšie porovnať desiatky jedincov s rovnakým kódom ako novonájdenú salamandru porovnávať s tisíckami fotografií salamandier, ktoré má daný výskumník vo svojej databáze :)
Kód, ktorý sa používa na identifikáciu salamandier je 7-miestny (pričom na niektorej pozícii môže byť aj dvojciferné číslo, príp. viac písmen) a stanovuje sa nasledovne:
I. Číslica na prvej pozícii vyjadruje či škvrny na očných viečkach sú / nie sú spojené so škvrnami na príušných žľazách (parotídach), a to nasledovne: 1 – škvrny na očných viečkach nie sú spojené so škvrnami na parotídach, 2 – na ľavej strane hlavy je škvrna na očnom viečku spojená so škvrnou na parotíde, 3 – na pravej strane hlavy je škvrna na očnom viečku spojená so škvrnou na parotíde, 4 – na oboch stranách sú škvrny na očných viečkach spojené so škvrnami na parotídach.
II. Číslica na druhej pozícii vyjadruje, či škvrny na parotídach pokračujú / nepokračujú až na telo, a to nasledovne: 1 – škvrny na parotídach nesúvisia so škvrnami na chrbte, 2 – škvrna na ľavej parotíde prechádza dozadu na krk alebo až na trup, 3 – škvrna na pravej parotíde prechádza dozadu na krk alebo až na trup, 4 – obe škvrny na parotídach prechádzajú na krk alebo až na trup.
III. Na tretej pozícii sa nachádza písmeno P alebo písmeno N, pričom písmeno P vyjadruje, že aspoň jedna škvrna prechádza cez stredovú líniu chrbta v oblasti medzi prednými a zadnými končatinami a písmeno N vyjadruje, že ani jedna z chrbtových škvŕn neprechádza cez stredovú líniu chrbta.
IV. Na štvrtej pozícii sa nachádza číslo (môže byť aj dvojciferné), ktoré označuje celkový počet škvŕn, ktoré sa nachádzajú na chrbtovej strane medzi prednými a zadnými končatinami.
V. Na piatej pozícii sa nachádza písmeno S alebo písmeno T, ktoré odráža celkový charakter kresby. Písmenom T sa označujú tie jedince, ktoré majú na chrbte aspoň 1 škvrnu pretiahnutého tvaru, ktorej dĺžka dosahuje minimálne trojnásobok jej maximálnej šírky a nachádza sa rovnobežne so stredovou líniou chrbta. Všetky ostatné jedince sa označujú písmenom S.
VI. Na šiestej pozícii sa nachádza číslo, ktoré vyjadruje koľkokrát (nie koľkými škvrnami) pretína žltá škvrna stredovú líniu chrbta (oba rady pórov) v oblasti medzi prednými a zadnými končatinami.
VII. Písmeno (príp. aj viac písmen) na poslednej pozícii vyjadruje zvláštnosti tvaru škvŕn, a to nasledovne: D – na chrbte sa nachádza aspoň 1 škvrna, ktorá je nápadne dlhá (t. j. aspoň ako polovica vzdialenosti medzi prednými a zadnými končatinami), R – niektorá z chrbtových škvŕn je rozvetvená, t.j. vetví sa aspoň na tri časti, ktorých dĺžka je minimálne taká dlhá ako ich šírka, U – niektorá z chrbtových škvŕn je uzatvorená, t. j. obklopuje menšiu čiernu plochu, K – na chrbte sa nachádzajú len krátke, nerozvetvené a neuzatvorené škvrny.
A takto by potom vyzerali kódy dvoch vybraných jedincov:
Ku keške: Vašou úlohou pre získanie finálnych súradníc bude priradiť správne kódy (A – N)
k vyobrazeným salamandrám (1 – 14).
A: 11P6S1K – B: 11P4S2K – C: 11N8T0K – D: 11P3T1D – E: 11P5S1K – F: 11P6T2K – G: 11P1S3D –
H: 11P5S2K – I: 11N9S0K – J: 11P4S3K – K: 11N6S0K – L: 11N7T0K – M: 11P3S1D – N: 11P2S3DR
Kešku nájdete na súradniciach:
N 48 (A - B - C) (D + E - F), (G - H - I) (J - K - L) (M - N)
E 17 (A - F - L) (B + C - K), (M - H - I) (J - D - E) (G - N)
So strážcom logbooku prosím manipulujte opatrne.
Ako odmena za zvládnutie salamandrieho kódu sú pre vás v keške pripravené tematické drevené kolieska.
Budeme radi, ak k logu pridáte vlastnú fotografiu salamandry spolu s GPS súradnicami miesta jej nálezu, aby o pár rokov, keď niekto nájde „Vašu“ salamandru, aby ju podľa fotografie mohol identifikovať.
Autor fotografií: Blanka Lehotská
Autor kresieb: Matej Kautman
Použitá literatúra:
Dungel, J., Řehák, Z., 2005: Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. Academia, Praha, p. 112–113.
Opatrný, E., 1980: O mloku skvrnitém a o mločích skvrnách. Živa 28(2): 66–67.