Z hodín dejepisu si asi pamätáte, že kedysi ľudia považovali našu Zem za stred vesmíru. Až keď prišiel Koperník, stredom nášho sveta sa stalo Slnko. Heliocentrizmus je tu sotva 500 rokov, kým geocentrizmus pretrval tisícročia. Ako je možné, že na to ľudia neprišli skôr?
Pradávni pozorovatelia nočnej oblohy si všimli, že hviezdna obloha sa točí okolo zdanlivo pevnej Zeme. Z toho logicky usúdili, že Zem je stredom sveta. Zistili, že takmer všetky hviezdy majú nemennú vzájomnú polohu okrem pár výnimiek, ktoré ako keby putovali medzi nimi. Voľným okom dokázali pozorovať sedem putujúcich vesmírnych telies. Tak vznikol pojem planéty – z gréckeho slova planetes – bludičky. Sedem dávnych planét dostalo mená po gréckych bohoch. My ich poznáme ako Slnko, Mesiac, Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn.
Nebeské telesá skúmali aj mnohí grécki filozofi. V 4. storočí pred n.l. Platón a jeho žiak Aristoteles považovali Zem za nehybnú guľu obklopenú priezračnými guľovými sférami. 7 planét umiestnili na samostatné sféry a na najvzdialenejšiu sféru umiestnili všetky hviezdy. Ich teóriu v 2. storočí n.l. zdokonalil Ptolemaios z Alexandrie natoľko, že dokázal presne predpovedať pohyb nebeských telies. Už v 3. storočí pred n.l. však Aristarchos zo Samu popisoval heliocentrický model. Nikto ho vtedy nepočúval, veď nie je predsa možné, aby sa veľký Aristoteles mohol mýliť.
Predstava, že Zem je stred sveta, spokojne fungovala do 16. storočia, až kým Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei a Johannes Kepler nezmenili pohľad na vesmír. Pomohol im k tomu nový vynález - ďalekohľad.
Sedmička je považovaná za magické číslo možno aj preto, že dávnych planét bolo 7. A tak isto bolo dovtedy známych 7 kovov.
Skús odhaliť, ako súvisia planéty s dňami v týždni a ktorý kov priradili alchymisti jednotlivým planétam.
K súradniciam kešky ťa však dovedú len dve zo siedmich planét.
Tá, z ktorej pochádzajú kešeri a tá, z ktorej pochádzajú kešerky.