Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós)= „milujúci poznanie“ > μάθημα (máthema) = „veda, poznanie“) je väčšinou definovaná ako štúdium zákonitostí štruktúry, zmeny a priestoru. Neformálne ju môžeme tiež nazvať štúdiom „diagramov a čísel“. Z formálneho hľadiska je matematika skúmanie axiomaticky definovaných formálnych štruktúr použitím logiky a matematického označenia. Matematiku možno chápať jednoducho ako rozšírenie hovoreného a písaného jazyka s veľmi presne definovanou slovnou zásobou a gramatikou, s cieľom opisovať a skúmať fyzikálne a konceptuálne vzťahy.
Hoci matematika samotná sa väčšinou nepovažuje za prírodnú vedu, špecifické štruktúry skúmané matematikmi majú často pôvod v prírodných vedách, najmä vo fyzike. Matematici sa však zaoberajú aj štruktúrami, ktorých pôvod nie je čisto matematický, napríklad ak poskytujú zovšeobecnenie spájajúce niekoľko odborov alebo zjednodušujú výpočty. Mnohí matematici sa zaoberajú určitými problémami z čisto estetických dôvodov, chápajúc matematiku skôr ako umenie než praktickú, alebo aplikovanú vedu. Niektorí matematici nazývajú matematiku „kráľovnou vied“.
Ako ku keši?
Tak ako pri každej keši z tejto série, tak aj tu ťa čakajú 3 otázky pomocou ktorých sa dostaneš k premenným ktoré ti pomôžu nájsť finál.
Otázky:
- Určte obsah (cm2) kruhového výseku K(S,6.51cm) ktorý prislúcha stredovému uhlu 18.94°. Výsledok zaokrúhlite na 0 desatinných miest. (premenná S)
- Riešte exponenciálnu rovnicu: 2x+1 = 4x-5/2 (premenná X)
- Zostrojte tabuľky pre sčítanie a násobenie v ℤ6. Odčítajte od súčtu prvkov v poslednom riadku sčítacej tabuľky súčet prvkov na diagonále násobiacej tabuľky. (premenná T)
N48° 45.(S×XT-X×S+S)' E019° 0X.[X×TS-S×X×T-S(T×T)-X]'
Nezabudnite si odpísať bonusové číslo pre nájdenie keše Prírovné vedy.
