Grécky geograf a astronóm Klaudios Ptolemaios žijúci v Alexandrii spracoval v 2 storočí n.l. návod k zostavovaniu máp a vytvoril mapu sveta a tiež mapy mnohých krajín. Jednou z máp je aj Magna Germania, ktorá zachytáva územie strednej Európy približne okolo roku 150 n.l. Túto mapu môžeme považovať za najstaršiu mapu zobrazujúcu časť terajšieho územia Slovenska. Kresba mapy bola vyhotovená na základe astronomických súradníc a podľa informácií rímskych vojenských geodetov a kupcov putujúcich našou krajinou po Jantárovej a ďalších obchodných cestách.
Klaudios Ptolemaios a mapa Magna Germania s vyznačením nášho územia
Pôvodná Ptolemaiova mapa sa nezachovala, poznáme iba jej viaceré upravené zobrazenia vydané v stredoveku. Správnejšie by sa tieto mapy mali volať - mapy vytvorené „podľa Ptolemaia“. Nepresnosti mapy, neznáme geografické názvy, znemožňovali presnú orientáciu v tejto mape. Nedávny výskum Magny Germania nemeckými odborníkmi umožnil stotožnenie názvov sídiel s dnešnými, prevažne nemeckými mestami, ale aj s Prahou (Casurgis) a Brnom (Eburodani). A na základe týchto miest a zakreslenej rieky Dunaj vieme aspoň približne vymedziť územie západnej časti dnešného Slovenska:
Predpokladané naše územie na mape Magna Germania, rok vydania 1467, podklad Ptolemaiova mapa z 2. storočia
Ale ako stanoviť, ktorý názov na mape čo znamená?
To veru nie je jednoduché, možno až nemožné, pretože nepoznáme názvy našich miest, či hradísk z toho obdobia. Dokonca aj Trenčín, ktorý poznáme podľa nápisu na hradnej skale pod názvom Leukaristos (Laugarício), je na mape nesprávne zakreslený v Poľsku...
A čo ďalšie názvy v mape? Vymedzenie nášho územia potvrdzujú aj názvy germánskych kmeňov marcomani –Markomani a hlavne thuadi - Kvádi. Južnú hranicu tvorí už spomínaný Danubius flumen –Dunaj. Z východnej strany sú na mape Sarmate montes- Sarmatské hory, to sú pravdepodobne Karpaty na našom území. Na ne nadväzujúce Carpatus mons , budú asi hory Karpatského oblúka. V strede je rozsiahly les Luna silva, čo môžeme preložiť ako Mesačný les. Odborníci i laici sa nezhodnú, či sa jedná o Malé Karpaty, Poľanu, či pohoria okolo Štiavnice. V prospech Poľany, hovorí tvar vyhasnutej sopky, ktorá tvarom pripomína kosák mesiaca, pre Štiavnicu pre jej bane na striebro- farba mesiaca. Navyše, ak sa nad ňou nachádza názov minera ferri -železné bane, čo môže byť stredoslovenská banská oblasť. Úplne neznáme sú názvy Bem ges magna, sudini, tararate.
Ďalej sú tu pomenovania, pravdepodobne sídiel , či hradísk – Setina, Pariena, Eburu, Arsitua, Imgona (Singone) Anduari, Anani. Keďže sa u nás touto mapou zatiaľ nezaoberal žiadny historik, úlohu odborníkov prevzali laici. Subjektívne stotožnili názvy z mapy s dnešnými našimi mestami, niekedy iba na základe 2 až 3 zhodných písmen v názve sídla. Napríklad Setina= Sitno, Pariena= Pravno, Pukanec, či Prievidza, Eburu= Lubiet.Vepor, Arsitua= znova Sitno, Ingone-Singone= Šúrovce, Šárovce, či Nitra ... :-O Na internete nájdete množstvo pojednávaní na túto tému, vyšli dokonca aj knihy, ktoré sú mnohokrát bohužiaľ až zavádzajúce.
Aký je teda záver, však skoro o všetkých miestach a názvoch v Ptolemaiovej mape (dokonca aj o nej samotnej) môžeme zapochybovať:
Stotožnenie názvov z mapy s dnešnými názvami je možné len ďalším systematickým výskumom historikov, možno sa ešte nájde písomnosť, ktorá by priniesla svetlo poznania do tejto problematiky. Alebo archeo- lógovia nájdu stélu, či nápis z rímskej doby s označením miesta, tak ako to bolo v prípade Trenčína.
Ptomenaiove mapy z Huntington Catalog Images: http://dpg.lib.berkeley.edu/webdb/dsheh/heh_brf?CallNumber=HM+1092&