Čo je to hviezda?
Hviezda je plynné, prevažne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré drží pomocou vlastnej gravitácie a má vlastný viditeľný zdroj žiarenia. Hviezdy sa skladajú prevažne z vodíka a hélia. Najbližšia hviezda k Zemi je Slnko.
Vznik hviezdy
Hviezda vzniká z chladných a riedkych prachových mračien. Tieto mračná sú nesmierne riedke a vytvárajú dokonca lepšie vákuum, než dokážeme vytvoriť na Zemi. Tieto mračná tvoria takzvané hviezdotvorné hmloviny, typickým príkladom takejto hmloviny je Orlia hmlovina alebo Veľká hmlovina v Orióne. Tieto atómy prachu sa začínajú pomaly pohybovať vplyvom gravitačnej sily. Tento pohyb, niekedy umocnený výbuchom neďalekej supernovy sú príčinou, že sa začínajú približovať do zhlukov a teplota vo vnútri týchto zhlukov začína stúpať.
Pokiaľ tieto zhluky dosiahnu veľkosť slnečnej sústavy sa z každého podovného zhluku stane guľa s názvom protohviezda. Táto protohviezda teplejší materiál ohriaty vstrede posiela na povrch kde sa ochladzuje a z povrchu nasáva materiál dovnútra. Teplota je okolo 2000°C na povrchu. Táto guľa ešte nežiari vo viditeľnom svetle, ale iba v infračervenom spektre.
Teplota protohviezdy sa postupne zvyšuje, až kým nedosiahne v jadre teplotu niekoľkých miliónov stupňov. Doteraz bola zdrojom energie iba gravitácia jednotlivých atómov. Pri tejto teplote a tlaku sa začne v jadre hviezdy termonukleárna reakcia, čo znamená, že dochádza k jadrovej premene prvkov. Tento okamih sa považuje za okamih vzniku hviezdy.
Najprv dochádza k jadrovej premene jednoduchých prvkov (deutéria, lítia, berýlia a bóru). Po stúpnutí teploty na 10 miliónov stupňov nastane takzvaná protón-protónová reakcia počas ktorej začne z jadier vodíka vznikať jadro hélia. Vytvorením nového prvku sa uvoľňuje energia, potrebná pre život hviezdy.
Život hviezdy
Prvé štádium života hviezdy je stabilné štádium počas ktorého sa spaľuje vodík (vodík je energeticky najvýhodnejší, tj počas reakcie vodíka sa uvoľní najviac energie) a vzniká odpadné hélium. Hviezdy s malou hmotnosťou nedokážu svoje jadro stlačiť natoľko aby začalo reagovať aj Hélium a tak dochádza k zániku hviezdy už v tomto stave.
Pokiaľ hviezda z minulého štádia dosiahne vo svojom jadre tak vysokej teploty až sa začne termonukleárna reakcia s héliom. V rámci tejto reakcie sa začína spaľovať aj to hélium a vznikajú ťažšie prvky, napr. uhlík. Takže zatiaľ čo vo vnútri sa energie vytvára, vonkajšie vrstvy sa rozpínajú a chladnú, čím sa hviezda dostane do štádia červeného obra. Po zlúčení všetkého hélia sa vonkajšie vrstvy hviezdy odvrhnú a vznikne planetárna hmlovina a z jadra sa stane biely trpaslík. Niektoré hviezdy s väčšou hmotnosťou dokážu reagovať aj uhlík a reakciami vytvoriť až železo, ktoré je však mimoriadne stabilné. Všetky ďalšie štádia energiu nevytvárajú ale ju používajú a tak sa hviezda pod vplyvom svojej vlastnej hmotnosti zaniká.
Kde nájdete kešku?
V listingu (časť život hviezdy) sú spomenuté 4 chemické prvky. Zisti ich protónové čísla a urob ciferný súčet. Zoraď ich od najmenšieho po najvačší. Súradnice sú: N 48° 38.815 + x.xxx a E 020° 33.487 - x.xxx. Na súradniciach sa nachádza budova. Zisti v ktorom roku (ABCD) bola budova vyhlásená za samostatnú inštitúciu (nápoveda: Jej názov je odvodený od chemického prvku). Súradnice kešky sú: N 48° 40.(B-D)7(C-A)' E 20° 3(A+A).(A+A)(B-C)(D)
