Považské strojárne (PS)
Ložisko je neoddeliteľnou súčasťou každého zariadenia, kde je rotačný
alebo priamočiary pohyb, pretože umožňuje zníženie trenia pri vzájomnom
pohybe strojných dielov. Nedostatok ložísk môže obmedziť všetky odvetvia.
História výroby valivých ložísk v Československu má svoje počiatky
v Perštejne nad Ohří a v Týništi nad Orlicí cca v 20tych rokoch 20. stor.
Objem výroby týchto výrobcov, napr. Rudolf Šťásek, Továrna na kuličková ložiska
však nestačil pokryť potreby Československa.
Počas studenej vojny, bola na ložiská, dovážené do krajín Východného bloku,
uvalená hospodárska blokáda. Práve kvôli embargu, v roku 1948 zahájila
pobočka Zbrojovky Brno v Líšni vývoj a výrobu valivých ložísk v masívnejšom merítku.
Rozvoj strojárstva si vynútil ďalej riešiť rast ložiskovej výroby, preto bola časť výroby
guľôčkových ložísk delimitovaná do Považských strojární a v roku 1950 aj do Kysuckého Nového Mesta.
Neskôr bolo prijaté rozhodnutie, že v Považskej Bystrici sa budú
vyrábať valčekové a kuželíkové ložiská, preto bola výroba guľôčkových ložísk
v Považskej Bystrici ukončená a aj so strojným parkom presunutá
do Kysuckého Nového Mesta.
V roku 1968 bola v Považských strojárňach zavedená výroba
veľkorozmerových ložísk a v rokoch 1975 až 1976 výroba súdkových ložísk.
V polovici 90tych rokov sa z Považských strojární začali odčleňovať
jednotlivé závody na samostatné právne subjekty.
K 3. marcu 1995 bola založená spoločnosť - Považské strojárne ložiská a.s.,
ktorú následne Považské strojárne odpredali spoločnosti z Nemecka.
K 1. máju 1995 sa uskutočnila delimitácia zamestnancov Považských strojární
do novej akciovej spoločnosti.
K 31.08.1998 bol názov spoločnosti zmenený - vypadol text, odkazujúci
na Považské strojárne. Ide však o jedinú spoločnosť v bývalom areáli,
ktorá si zachovala pôvodný výrobný program.
ku keške:
PET je vložená do rúry dopravnej značky