POVAŽSKÉ STROJÁRNE (PS)
Do roku 1929 malo mestečko Považská Bystrica prevážne poľnohospodársky
charakter. Politické zmeny v Európe vyvolali aj v Československu potrebu
prebudovania vojenského priemyslu. Dňa 15. marca 1928 sa Ministerstvo
obrany obrátilo na bratislavskú firmu Georg Roth vyrábajúcu pre
Československú armádu delostrelecké, guľometné a puškové strelivo,
s požiadavkou, aby preložila svoju továreň do vnútrozemia.
Zároveň v tom istom roku Zbrojovka Brno odkúpila majoritný podiel akcií
muničky Georg Roth.
Pôvodne sa mala munička presťahovať do Trenčína s tým, že časť výroby
by bola umiestnená aj do Lednických Rovni.
Konečná voľba, však padla na Považskú Bystricu. Pozemky v lokalite
Sihoť odkúpila Zbrojovka Brno od orlovského panstva. Výstavbu závodu
však vykonávala firma Georg Roth, ktorá bola v roku 1929 premenovaná
na Československé muničné a kovorobné závody, účastinárska spoločnosť, Bratislava.
Prvý výkop stavby závodu sa uskutočnil 24. júna 1929 a základný kameň
položili 7. júla 1929. V roku 1929 začali stavať správnu budovu
a budovu valcovne. V nasledujúcom roku kotolňu, strojársku halu,
spínaciu stanicu a laboratórium.
V roku 1935 došlo k úplnej fúzii firiem Zbrojovka Brno a Československé
muničné a kovorobné závody. Pobočka v Považskej Bystrici získal názov
- Československá zbrojovka, účastinná spoločnosť Brno, závod Považská Bystrica.
Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava, sa závod v Považskej Bystrici,
hoci bol na Slovensku, ako pobočka firmy sídliacej na území Protektorátu,
stal súčasťou koncernu Hermann Göring Werke. Od 23. marca 1939 mal závod
nemecké vedenie a vojenskú jednotku chrániacu areál.
V roku 1945 sa závod v Považskej Bystrici stal opäť súčasťou
Československej zbrojovky Brno, akciová spoločnosť.
V októbri 1945 bol závod znárodnený.
Až do roku 1989 sa podnik Považské strojárne stále rozvíjal až
dosiahol počet cca 12 500 zamestnancov.
Od polovice 90. rokov sa z podniku začali odčleňovať jednotlivé divízie,
ktoré začali žiť vlastným životom. Kupónová privatizácia vygenerovala
akcionárov, ktorí neboli trpezliví čakať na dlhodobú návratnosť,
tak radšej volili cestu rýchleho rozpredaja majetku.
V roku 1996 napokon prepukli súdne spory o vlastníctvo zvyšku strojární.
Z nich napokon vyšla víťazne bratislavská skupina HTC, ktorej sa podarilo
zhromaždiť rozhodujúci balík akcií, ktoré nakupovala na burze
či od majiteľov kupónových knižiek. Rozpredaj majetku pokračoval
a 22. mája 2000 krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8K 288/99-150,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.júna 2000 vyhlásil konkurz na majetok
Považských strojární a.s.
Areál však zostal. Niektoré budovy boli zbúrané, niektoré prestavané
novými majiteľmi a z niektorých sa stali ruiny.
Ku keške:
Správna budova, ktorú začali stavať v roku 1929 stále stojí. Zachovala
sa aj časť parku ktorý bol pred budovou. PETka je v dutine jedného
z orechov. Netreba nikam liezť.