Za prvú fotografiu niektorí považujú pokus Francúza Josepha Nicéphore de Niépceho. V roku 1826 sa mu rovnakým princípom ako Wedgwoodovi podarilo otlačiť výhľad zo strešného okna v Le Gras do substrátu citlivého na svetlo. V jeho prípade bol ale obrázok trvalý.
Niépce v roku 1826 natrel cínový plát zmesou prírodného asfaltu z Judey a vody. Pripálil ho a vložil do camery obscury smerujúcej von z okna jeho domu v Le Gras. Po ôsmich hodinách N49 expozície ho umyl levanduľovým olejom a bielym petrolejom. Konečný výhľad pozostával z bielych častí plátu a tmavých kúskov hmoty. Túto techniku nazval heliografia, no prezývali ju aj "svetlotlač" či "fotografia z prírody".
< 
Strieborné umenie
Za oficiálneho otca fotografie je navzdory všetkému považovaný Louis Daguerre. Jeho technika fotografovania 03 a spracovania týchto fotografií bola prvou oficiálnou a najviac rozšírenou počas 40. rokov 19. storočia vo Francúzsku. Výtvarníkovi sa podarilo svoju dagerotypiu predať francúzskej vláde výmenou za doživotnú rentu. Tak napokon 19. augusta 1839 svetu odhalila Francúzska akadémia vied zdĺhavý, ale precízny postup zvečňovania vzácnych momentov.
Prvý krok dôkladného procesu spočíval v premene jednoduchej striebornej platničky na fotocitlivú vplyvom naparovania kryštálikov jódu. Ďalej sa v tme dostala do dreveného púzdra a v ňom do camery obscury. Dauguerre si všimol aj výhody expozície, keď zistil, že čím dlhšie na platničku pôsobí svetlo, tým viac sa mení naspäť na striebornú. Ešte bolo potrebné vystaviť "fotku" parám ortute, aby so striebrom vytvorila amalgám. Až ten obrázok vykresľoval. Nakoniec sa fotografia ustálila v chemickom roztoku, aby sa vrstva amalgámu nezmyla a obrázok sa nezničil.
Tento proces vydržal na časovej osi dejín iba desať rokov. Prišiel William Henry Talbot, začal používať techniku "slaného papiera" v kobinácii s dočasným 084 obrazom a zbavil svetoznámu techniku hlavnej nevýhody - fotografie sa nedali kopírovať. Zmeny vo fototechnikách sa diali už len viacmenej s menšími obmenami. Do konca 19. storočia nastal zlom iba vtedy, keď George Eastman objavil film nahrádzajúci rôzne platničky.
Odtiene sivej nahradila farba
Čierno-biele fotografie postupom času nahradili farebné. Prvé experimenty v 19. storočí hovoria o tom, že pre farebnú fotografiu musel byť objekt vystavený fotoaparátu niekoľko hodín až dní. Záchranou bol v roku 1861 nápad fyzika Jamesa Clarka Maxwella.
Urobil tri jednotlivé snímky toho istého objektu, pričom menil farebný filter z červenej cez celenú až k modrej. Vznikol tak dodnes známy RGB model. Práve tieto tri farby predstavujú základné farebné kanály, ktoré vytvoria farebnú fotografiu.
Prvá farebná fotografia Thomasa Suttona na princípe troch farieb zobrazuje stuhu:
<
Vývoj farebnej fotografie brzdila vysoká citlivosť filmu na farby. To viedlo fotochemika E018 Hermanna Vogela k myšlienke emulzií ovládajúcich citlivosť červenej, zelenej a modrej. Spoločnosť Kodak tento nápad vyšperkovala vytvorením viacvrstvového filmu pre farebné fotografie v roku 1935.
Zdá sa, že otázka farby bola teda vyriešená, a tak sa fotografi sústredili 33 na zmenšenie doby expozície, aby boli snímky čím skôr hotové. V roku 1963 vyvolal mániu Polaroid. Fotografia bola hotová do jednej či dvoch minút.
Podarilo sa to vďaka instantnému farebnému filmu. Skladal sa z dvoch častí - negatívu, na ktorom sa fotografia vytvárala odtláčaním pozitívu cez roztok medzi nimi. Po určitom čase a za danej teploty ste odlúpnutím vrchnej vrstvy získali to, čo ste ešte pred chvíľou len fotili.
Značným pokrokom je transformovanie objektu fotenia do jednotiek a núl. Vzniká tak elektronický obraz zložený z pixelov. Práve ten vytlačil v 90. rokoch minulého storočia fotoaparáty fungujúce na film na okraj záujmu a nastala digitálna éra fotografie, ktorá pretrváva dodnes.
Tento spôsob 969 výrazne zrýchľuje vznik snímok, ich úpravu a tiež aj prenos. Vďaka technológiám v roku 2014, kedy sa kombinuje smartfón s fotoaparátom, nie je problém podeliť sa o najnovšie grafické úlovky s priateľmi na sociálnych sieťach behom niekoľkých sekúnd.
Zdroj:www.pluska.sk