,,Podmanil som si svetlo, mam ho v hrsti, ale na svete je este prilis vela tmy."
Jozef Maximilian PETZVAL
–fyzik, matematik, vynalezca, univerzitny profesor, Ing., PhDr. (*6. 1. 1807 Sp. Bela – †17. 9. 1891 Vieden)
Otcom mu bol Jan Fridrich, matkou Zuzana, rod. Kreutrmannova, bratia Oto a Jan a 3 sestry. Zo Spisskej Belej do Kezmarku sa rodina prestahovala v roku 1815, o par rokov neskor do Levoce.
Ludovu skolu vychodil v Spisskej Belej a v Kezmarku, nizsie gymnazium v Podolinci, vyssie v Levoci, v rokoch 1823 - 1825 studoval na Kralovskej akademii v Kosiciach, v rokoch 1825 - 1826 posobil ako vychovavatel u grofa Almasiho v Zdani pri Kosiciach. V roku 1826 - 1828 studoval na Institutum geometricum v Budapestia v roku 1828 sa zapisal na tamojsiu filozoficku fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovany za adjunkta na katedre fyziky. Titul Ing. ziskal v roku 1828 a PhDr. v roku 1832 a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na pestianskej unuverzite. Posobil v Pesti ako inzinier (1828 - 1835), neskor profesor matematiky na pestianskej univerzite, v roku 1837 bol menovany za riadneho profesora vyssej matematiky. Od roku 1837, ked bol pozvany na Viedensku univerzitu, tu prednasal 40 rokov matematiku.
Vynikal v rieseni algebraickych a diferencialnych rovnic. V najvyznamnejsej praci (Integracia linearnych diferencialnych rovnic s konstantnym alebo premenlivym koeficientom (1847) zhrnul vtedajsie poznatky o integracii linearnych diferencialnych rovnic. Taktiez bol mimoriadne zrucnym brusicom skla a jemnomechanikom. Venoval sa akustike, a to kmitaniu strun, diferencialnym rovniciam kmitania strun, matematickej teorii hudobnych nastrojov, balistike, analytickej mechanike a vypracoval projekty plavebneho kanalu okolo Pesti.
Pocas geodetickych prac v Pesti sa oboznamil so zakladmi optiky a optickych pristrojov. Vo Viedni na podnet prof. A. von Ettingshausenom v roku 1840 urobil vypocet portretoveho objektivu, zaroven vypocital i krajinarsky objektiv. Podla jeho nakresov zostrojil viedensky optik F. Vojgtlander v roku 1840 portretovy objektiv, skladajuci sa z dvoch sustav sosoviek. Tento zacal coskoro aj s vyrobou vo velkom, a to s mimoriadnym komercnym uspechom. Petzval neuzavrel s vyrobcom ziadnu zmluvu a svoj objektiv nedal ani patentovat. Jedinou jeho odmenou bolo dvetisic zlatych, ktore od Voigtlandera dostal za svoje vypocty. Tato odmena bola zanedbatelna v porovnani s optikovymi ziskami a doslo medzi nimi k otvorenej roztrzke a vaznym sporom. V roku 1857 predlozil viedenskej akademii krajinarsky objektiv, nazyvany aj ortostop, ktory bol trikrat svetlejsi ako najlepsie krajinarske sosovky. Jozef Petzval je povazovany za zakladatela modernej fotografie. Okrem uz spomenuteho navrhol konstrukcie osvetlovacich a premietacich pristrojov, dalekohlad a zrkadlovu Petzvalovu lampu, kde je maximalne mozne vyuzitie svetelnej energie.
Jeho hlavnym prinosom v optike je matematicky vypocet korekcie optickych sustav. Jeho menom (tzv. Petzvalova suma) sa nazyva charakteristicky vyraz pre zakrivenie pola pri optickych systemoch bez astigmatizmu. Pocital aj optiku Galileiho dalekohladu a optiku mikroskopov. Zostrojil objektiv na premietanie s velkou svetelnostou. Vypracoval projekt osvetlovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Prenosnym reflektorom priemeru 1,3 m mohol osvetlovat predmety az do vzdialenosti 2,7 km. Zdokonalil mikroskop a dalekohlad. Prispel k rozvoju akustiky. V roku 1859 vytvoril teoriu kmitov napnutych strun. Pomocou exaktnej matematickej metody vytvoril vlastnu teoriu tonovych systemov, vypocital i relativne vysky a logaritmy relativnych vysok vsetkych 53 stupnov svojej stupnice. Skonstruoval klavir, ktoreho klavesnica obsahovala tri rady klavesov.
Vysoku uroven mali aj jeho prace v oblasti analytickej mechaniky, osobitne sa zaoberal otazkami stability mostov, lanovych drah a vyskovych budov. Matematicke vysledky publikoval v rozpravach viedenskej akademie. Svoje vedecke vysledky spristupnoval mladezi v prednaskovej cinnosti. Bol narocny na seba a aj na svojich kolegov. Nekompromisne vyzadoval preukazatelne vysledky. Zda sa vsak, ze jeho do istej miery konfliktna a sarkasticka povaha mohla brzdit vseobecne uznavanie jeho vedeckych vysledkov. Pre osobne konflikty ho napriklad nepravom obvinili z plagiatorstva. Od roku 1846 bol dopisujucim clenom a od roku 1849 riadnym clenom viedenskej akademie vied. Bol vyznamenany radom Frantiska Jozefa. Jednota ceskych matematikov ho roku 1881 zvolila za cestneho clena.
Od roku 1877 bol na dochodku. Zil vo Viedni v ustrani v budove opusteneho klastora na Kahlenbergu, ktoru si po prichode do Viedne prenajal. V roku 1859 sa neznami zlodeji vlamali do jeho sidla a znicili jeho rukopisy, vysledky mnohorocnych optickych vyskumov, ktore sklamany autor uz na velku skodu vedy, nikdy nedal dohromady. Zomrel vo Viedni, kde je pochovany na tamojsom Ustrednom cintorine. Desat rokov po jeho smrti sa nasli casti rukopisov (Teoria systemov tonovych osnov, Teoria opornych ciar, Petzvalove sedemmiestne logaritmy)
Na jeho pamiatku bola v arkadach cestneho nadvoria viedenskej univerzity v roku 1901 osadena pamatna tabula zasluhou viedenskej Fotografickej spolocnosti. Podla neho je pomenovany jeden z kraterov Mesiaca a planetka objavena v roku 1980 ceskym astronomom Antoninom Mrkosom. Jeho menom bolo pomenovanych aj niekolko ulic v europskych mestach. V roku 1957 bola v Madarsku zalozena pamatna Cena Jozefa Petzvala – ocenenie pokrokov dosiahnutych na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnologie, jemnej mechaniky, fotochemie a divadelnej technologie. U nas sa pamatna Medaila Jozefa Petzvala udeluje tradicne za zasluhy o fotografiu. V jeho rodnom dome bolo 2. jula 1964 otvorene muzeum ako jedno z oddeleni Technickeho muzea v Kosiciach s modernou expoziciou dejin optiky a fotografie. V roku 1965 bola pred budovou muzea odhalena jeho busta, ktorej autorom je akademicky sochar V. Loffler. V roku 2007 Narodna banka Slovenska vydala striebornu mincu nominalnej hodnoty 200 Sk k 200. vyrociu Petzvalovho narodenia.
For english see http://en.wikipedia.org/wiki/Joseph_Petzval
Muzeum fotografie a optiky Prof. Dr. Ing. Jozef Maximiliana Petzvala / Museum photos and optics Prof. DR. Ing. Jozef Maximilian Petzval
VYSUNUTA EXPOZICIA SLOVENSKEHO TECHNICKEHO MUZEA V KOSICIACH / DETACHED EXPOSITION OF THE SLOVAK TECHNICAL MUSEUM IN KOSICE
PREVADZKOVA DOBA: / HOURS OF OPERATION:
Utorok/Tuesday - Sobota/Saturday 10.00 - 16.30 hod.
Pondelok a nedela/Monday and Sunday - zatvorene/closed
kontakt / contact tel: 052/459 13 07, 0918 965 699
VSTUPNE: / ENTRANCE FEES:
dospely/adults 2 EUR;
deti,studenti, dochodcovia/children, students, pensioners - 1,-EUR,
lektorsky vyklad / lecture interpretation 5 EUR,
fotogrfovanie / photography 1 EUR/
V blizkosti sa nachadza tiez muzeum dalsej vyznamnej osobnosti, lekara, prirodovedeca, botanika, zoologa, archeologa a paleontologa, Dr. med. Michala Greisigera, ktore je zaroven mestskou kniznicou Nearby is also museum another important personality, doctor, naturalist, botanist, zoologist, archaeologist and palaeontologist, Dr. med. Greisigera Michael, where is also city Library
ZDROJ: www.spisskabela.sk; www.stm-ke.sk
Riesenie / Solution :
Na suradniciach najdi pamatnu tabulu o narodeni J.M.Petzvala.
On coordinates find commemorative board about born J.M.Petzval (is in only Slovak language)
Spocitaj kolko krat je na tabuli:
Count how many times is on the board:
pismeno / letter Y = A
pismeno / letter E = B a C
pismeno / letterD = D a E
pocet cislic / number of digits = F
vysledne suradnice uprav nasledovne: / adjust the resulting coordinates as follows:
N + 7 , E - 14