Želiezovská úzkokoľajka známa aj ako kisvasút (Narrow-gauge railway).
Jej vznik súvisí s výstavbou cukrovaru v Pohronskom Ruskove v roku 1893, ktorý spolupracoval so želiezovským majiteľom veľkostatkov grófom Breunerom.
Na zvážanie cukrovej repy bolo potrebné vytvoriť modernú dopravnú sieť, ktorou v tej dobe bola železnica. Nákladné vagóny boli ťahané konským pohonom. Rozchod koľajníc bol 760 mm. Od roku 1912 sa železnička začala rozširovať aj na okolité dediny i majere. V tomto období už konský pohon nahradili parné lokomotívy. V roku 1914 želiezovskú kompu nahradil pevný dopravný most, cez ktorý viedla úzkorozchodná železnička. V roku 1916 sa počet lokomotív v rušňovom depe rozšíril z pôvodných dvoch na štyri kusy. Parné lokomotívy nahradila v 30. rokoch min. storočia prvá motorová lokomotíva od firmy Orenstein-Koppel.
Celková dĺžka tejto železničky spájajúcej Pohronský Ruskov, Karolínu, Veľký dvor, Nýrovce, Málaš a Zálagoš s Járkom a Jabloňovcami bola až 64km. Druhá svetová vojna na tejto železnici veľké škody nespôsobila. Železnička sa využívala aj na dopravu detí z okolitých majerov do škôl. Po rozšírení cestnej dopravy začala železnička postupne upadať. Hoci preprava poľnohospodárskych produktov cestnou dopravou zhoršovala životné prostredie, preprava tovaru sa už na železnicu nevrátila.
Niektoré časti tejto železnice sa podarilo zachrániť a od roku 1984 sa nachádzajú v areáli Výstaviska Agrokomplex Nitra ako súčasť Nitrianskej poľnej železnice. Ostatné kilometre koľajníc sa záhadne stratili a ostali po nich len fotografie a spomienky.
Zdroj + foto: Pavel Polka
Kadiaľ vlastne viedla trať úzkokoľajky? Napríklad vedľa cesty, ktorá vás dovedie od Hrona ku skrýši.
Stage 1 - pozostatky koľajníc na vozovke.
Finál - N 48° 01.721 E018° 42.091