Uchovávajte kešu v dobrom stave a dbajte na jej krytie. Na tom mieste je veľmi rušno, tak počkajte na správny moment odlovu.. ;)
Odporúčanie: Ideálny čas odlovu finálnej keše je ku večeru, no nie je podmienkou :) Uvidíte sami.
Tabaková továreň
Organizované pestovanie a predaj tabaku sa v Rakúsko-Uhorsku datuje už od roku 1670. Preto- že výroba a predaj tabakových výrobkov prinášali veľmi vysoké zisky, bol r. 1867 uzákonený v Uhorsku tabakový monopol ako štátny podnik. Štát budoval postupne tabakové továrne – v r. 1851 v Bratislave, v r. 1870 v Košiciach a v Banskej Štiavnici, r. 1872 v Smolníku a r. 1898 v Spišskej Belej. Zásluhou intervencií Samuela Webera v Budapešti sa táto fabrika vybudovala v Spišskej Belej na Zimnej ulici č. 34. Vyrábali sa v nej cigary ručným spôsobom. Pretože vo svete rástol dopyt po cigarách, bolo nutné postaviť novú, väčšiu továreň. V rokoch 1905-1913 bola vybudovaná na tú dobu pekná moderná továreň na dnešnej Továrenskej ulici. Pozostávala z trojpodlažnej výrobnej budovy, dvoch skladov, dielní, vodárne, kotolne a elektrárne na parný pohon. Skompletizovaný závod s výrobou 20 miliónov cigariet s filtrom denne bol v tej dobe najmodernejším závodom v ČSSR. V máji 1992 skončil svoju existenciu Slovenský tabakový priemysel ako národný podnik. Stal sa z neho Slovak International Tabak (SIT) a. s. Bratislava. Následne podnik odkúpil nemecký investor. V závode v Spišskej Belej nastalo obdobie mohutného rozvoja, modernizácie technológie a infraštruktúry. Nový anglický vlastník v roku 2004 výrobu cigariet v Spišskej Belej definitívne ukončil a závod odpredal talianskej firme na iný druh priemyselnej výroby.
Lekvárka
Atypickým objektom tejto časti mesta je objekt bývalej „Lekvárky“ (foto č. 387) situovaný v strede Letnej ulice, neďaleko od hlavnej priečnej komunikácie. Objekt, ktorý je reprezentantom industriálnej architektúry na území mesta vznikol prestavbou a dostavbou starších stavieb (v 19. – 20. stor.). V jeho dvorovej časti je situovaný novoveký plechový/halový objekt (sklad), vyhodnotený ako rušivý (pozri výkres č. 4, foto č. 388) svojím hmotovo - priestorovým a architektonickým riešením.
Liehovareň
Prvá neoficiálna zmienka o výrobe spišskej borovičky je už z roku 1778, kde sa uvádza, že z plodov borievky vraj ako prvý pálil borovičku Šebastián Laur zo Spišskej Belej. Faktom je, že až v r. 1875 bola založená továreň na výrobu likérov Kleinberger a syn, ktorá získala aj licenciu na výrovu borovičky. V r. 1888 bola založená borovičkáreň Adolf Gabriel. V r. 1914 vznikla borovičkáreň Gréb&Vaverčák. Do tejto skupiny podnikov sa zaraďoval aj Hospodársky liehovar zalo- žený roku 1902 (je to budova na druhej strane cesty označovaná tiež ako tzv. „palenčáreň“). Menšiu prevádzku na výrobu borovičky mali aj H. Gretzmacherová a F. Šilon, ktorá pôsobila od roku 1923. V roku 1901 v Spišskej Belej vzniklo Hospodárske družstvo zamerané na výrobu liehu. Účelom hospodárskeho družstevného liehovaru bolo vytvoriť jednu pálenicu a v nej spracovávať hospodárske produkty členov – zemiaky, jačmeň, žito a ovos na lieh. Popri aktivitách v Hospodárskom liehovare, Kleinbergerovci samozrejme nezanedbávali výrobu likérov. Svedčí o tom aj rôznosť etikiet. Výrobu pripravovali zamestnanci, no finálnu časť výrobného procesu dokončoval sám majiteľ – Aladár Kleinberger, ktorý takto uchovával výrobné tajomstvo vlastných likérových špecialít. Takže známa Spišská borovička má svoj pôvod práve v Spišskej Belej.
Ako na úspech ?
Na vyznačených miestach hľadajte QR kódy, v ktorých sú priradené čísla k písmenám. V každej indícii sú 2 čísla. Tie následne vložíte do finálnej GPS súradnice.
Skontrolujte výsledok na GeoChecker.com.