Kostol svätého Ondreja v Koši. Len málokto ho pozná, no ešte menej ľudí pozná povesti týkajúce sa ho. Vieme, že kostol bol zasvätený svätému Ondrejovi. Avšak po celom kostolíku, ktorý slúžil viac ako 500 rokov. . . .
Úvodné súradnice vás zavedú k dvom kaplnkám. Pôvodnej, ktorú prenášali a k jej replice. Ak vás zaujíma o nich čosi viac, tu sa to dočítate:
http://www.hlavnespravy.sk/kos-goticka-svatyna-ktoru-transportovali-do-centra-obce-chatra/66086
. . .
No prejdime k samotnej keške a legende ku ktorej sa viaže. . .
Legenda hovorí o istej rodine Andrejovcov. Rodina to bola neveľká, každé pokolenie malo len dve deti, čo bolo vtedy veru nevídané. Andrejovci boli veľmi silne veriaci, preto vždy najstarší muž, ktorý v rodine bol, robil kostolníka v miestnom gotickom kostole. Ľudia mali Andrejovcov radi a z vďačnosti darovávali pravidelne pár dukátov priamo kostolníkovi. Andrejovci však mali veľmi skromnú povahu. A keďže sa dary neodmietajú, svoje dukáty si odkladali do truhličky pod kostolom. Rok za rokom, generácia za generáciou, truhlička sa plnila a plnila. Andrejovci si boli vedomí, aké bohatstvo vlastnia. Doba sa však menila, striedali sa obdobia veľkej biedy s ešte väčšou. Ľudia prestali Andrejovcov odmieňať a starali sa len sami o seba. Do tohto nového sveta sa jedného dňa narodil Juraj Andrej. Rebel to bol od mala, ba dokonca sa líšil od všetkých príslušníkov rodiny oveľa viac. Bol lakomý. V deň kedy sa dozvedel o rodinnom poklade ukrytom pod srdcom gotického kostola, poklad ukradol a schoval. Svoje činy v rodine odôvodňoval tým, že pôvodný kostol budú búrať, lebo sa v obci našli ložiská lignitu a preto ho skryl inam. Šľachetná rodina však tento čin nevedela prijať. Do šiestich dní Juraja vyhnali a nikdy ho viac nikto nevidel. Čo však vieme naisto je, že Juraj svoj poklad nechal tam, kde ho uložil. Po rokoch sa rodina Andrejovcov z dediny Andreasdorf (vtedy už Koš) postupne vytratila. Neuniesli hanbu ktorú im ich príbuzný spravil, keďže sa jeho činy rýchlo roztrúsili. V dedine ostalo presne nula ľudí, ktorí by nepoznali meno Juraj Andrej. O niekoľko rokov neskôr prišiel do miestnej krčmy chlapík v strednom veku, ktorý tvrdil že vie, kde je stratený poklad Andrejovcov. Nikto mu neveril, no on sa len usmieval. Bol to Juraj, no vyzeral úplne inak. Roky ktoré strávil v cudzine sa na jeho zovňajšku podpísali. Mal v pláne nájsť a vziať si svoj poklad. Keďže bol však Juraj typický krčmový Slováčisko, v krčme čo to popil. Niekto by povedal, že už mal asi aj dosť. Vydal sa vziať si stratený poklad. Poklad aj našiel, no bol príliš ťažký na to, aby si ho vzal. Preto odobral pár dukátov do krabičky, ktorú so sebou mal a schoval si ju. S truhlicou sa opitý naťahoval toľko, že keď šiesty krát spadol, truhlica mu spadla a zmizla v rozzúrenej vode potoka. Keďže v tú noc lialo ako z krhly, poklad sa nadobro stratil. Keď sa Juraj ráno zobudil, zistil čo sa stalo. Horko zaplakal nad svojou hlúposťou. V tom si spomenul, že zo vzácnych dukátov odobral. Nepamätal si však kde krabičku s nimi skryl. A tak začal hľadať. Hladal deň, týždeň, mesiac, rok, niekoľko rokov. Svoj poklad nikdy nenašiel. Aj keď sa tvrdí, že jeho duch hľadá svoj poklad stále. Pretože Juraj si nikdy nepriznal, že šanca je už nulová.
Tak čo ? Budeš tým, kto je šikovnejší ako Juraj a nájdeš časť pokladu ktorý stratil ?
Final na súradniciach:
N 48° 44.ABC
E 018° 36.DEF
. . . . S krabkou prosím zaobchádzať opatrne, hlavne pri jej odoberaní z náleziska. Ďakujeme.
You can check your answers for this puzzle on GeoChecker.com.