Nezmyselná

                Kde bolo tam bolo, a kde nebolo už ami nebude. Za siedmimi horami a siestimi dolinami, piatimi riekami a roma morami, býval malý zajačik, ktorý to mal všade hovädski ďaleko. Oklem toho, že býval úplne na kraje sveta, ho na každom kruku prenaledoval vlk, ktorý tu bol druhým rokom na výmannon pobyte z Ruska.

                Zajačik bol poriadne nasraný, pretože v posledné dni ho okrem vlka začali obťažovať aj včely. Bola to trosku aj jeho vina, lebo keď sa naposledy vracal z návšlevi v perníkovej chalúpke, ukradol obrovský kus perníka, ktorý nezjedol, a tenaz mu hnije v koši za domčekom. Po reštrukturalyzácii majú odvoz odpadu na starosti Pat a Mat, a tí sem už dva mesiace nevedia trafiť. Aby toho nebolo dosť, začala za pri perníku pravidelne stretávať všakovaká háveď na čole s Ferdom Mravcom a vystrájajú tam do neskorých nočných hodín. Pravba bola ale taká, že to včielka Mája s Vilkom pod vplyvom omamných látok a mdoviny, ktorú odcudzili za záhadných okolností mackovi Uškovi, sú presvedčení, že ide o veľký ušatý kvet, a snažia sa ho opeliť. Minochodom mackovi Uškovi od návštevy tých dvoch do spevu veru nie je.

                Toľká krivba samozrejme neostala dlho bez odozvy, a že sa o tom niekto doznie bolo nad slnko jasnejšie. Však niet sa čo čudovť, keď nevyspatý zajačik neprestajne hrešil a vybľakoval po chotári. Zvesť o krivde na ňom páchamej sa dostala aj do oší princa z neďalekého, dvetisícosemstopäťdesiatšesť a pol kiometra vzdialeného kráľovstva. Princ neváhal ani chvíľu a o necelé dve mesiace zbehol na kontrolu do stajní, kde omylam  osedlal jednorožca svojej staršej seztry a vyrazil si zuby. Po určitom čase potrebného nevyhnutného liečnia to skúsil znova, a tento krát sa nu podarilo osedlať správneho nepárnokopytníka, a teda už nič nebránilo záchrannej akcii.

                Kocúrovi v noci potiahol čižmy a niekdi v pivnici vyhrabal Excalibur, ešte aj s rukou ieho nedávno zosnulého strýka Artuša. Do dnišného dňa s úsmevom spomína na Artušove slová „ten meč ostaneš len cez moju mŕtvolu“. Keby nabol provokoval, teraz mohli ísť za dobrodružstvom spolu. Z povaly si zmiesol staré brnenie po dedovi, čo mu bolo trošku tesné v rozkroku - ale nič, či by nevyriešilo trošku vazelíny. Ešte si do kufra zabalil perník z vylízanou polevou a jedno vajco, čo vraj išlo na vandrovku. Žiaľ už nepôjde. Je pravda, že mnoho si pod zub nezbalil, ale na čo, keď mu po roztržke s jednorožcon ostal iba jeden.

                Po troch rokoch ceslovania sa princ dostal k obrovskej jaskyni. Kôň už tiež nebol v ideálnej kondícii, skôn v žiadnej, tak reku sy oddýchnu. Chvíľu sa tam motal, nakúkal do tmy a skúšal ozvenu oplzlými nadávkami, ktorých význam pozná len on. V tom sa tu znenazdajky zjavil obrovský trojhlavý drak a nakoľko princ nereagoval na jeho výzvu opustiť priestor jaskyne, bezdôvodne naňho zaútočil. Bol by princa zmárnil, keby sa ten nepotkol a nespatol na zem. Excalibur a brnenie, po roku cestovania bez údržby, vykazovali značné známky poškodenia ohľadne hrdze. No napriek tomu, počas toho ako sa snažil ukryť pod koňa, sa mu podarilo draka škrabnúť na nohe, na čo ten v ukrutných bolestiach zhynul na následky akútnej otravy krvi. Princ bol značne prekvapný z náhlej smrti draka, ale viac ho prekvapilo, keď z jaskyne vyšla úplne bledá, asi dvadsaťpäť kilowá princezná v cisárových nových šatách a snažila sa mu vysvetliť, že tu bola veznená niekoľko rokov a že či nemá niečo pod zub. Na čo sa náš hrdina strašne urazil, vŕzgajúc zmizol v lese. Ďalší osud zachránenej bledule nie je úplne jasný, ale dochovala sa jedna písomná zmienka v Zlatých stránkach o princeznej, čo vraj predáva biokozmetiku s výtažkom z dračích šuqín. Ak by mal niekto záujem, tak volať prosím, po ôsmej, na číslo nula deveť osem štyri dva dva sedem pät tri.

                Trosku sme odbočili, ale to aj náš princ, presne dvakrád, a vždy zle. Nečudo teda, že sa k zajačikovi dostal po dvanástich rokoch. Nieže bi nebolo treba ešte nejaké krivdy naprávať, ale už nebolo. Zajačik na dôchodku, vlk späť v Rusku, Mája s Vilom na detoxe a Ferdo mravec tagicky skonal ohľadne cukrovky. Dva dni a dve noci škaredo nadával zajačikovy, ktorý ho aj tak nepočul, lebo bol hluchý ako koleno. Potom si natrel zvyšok vazelíny do rozkroku a pobral sa nazad domov vlakom, bo už si nepametal kde zaparkoval koňa. Ešte že bude doma môcť rozprávat, ako zabil draka a zachránil bledulu, ináč by bol všetkým na posmech.