Králik divý pochádza zo severozápadnej Afriky. Vo stredoveku ho doviezli zo Španielska do strednej Európy a odtiaľ putoval do všetkých častí sveta. Obľubuje ľahké priepustné pôdy, suché okraje lesov v blízkosti polí, krovinaté pasienky, cestné i železničné násypy a hrádze, vinice, brehy vodných tokov od nížin až do výšky 400 m n. m. Žijú v 20- až 25-členných rodinných kolóniách. Kolónia pozostáva z jedného vedúceho dospelého samca a viacerých samíc a ich mláďat. Na rozdiel od zajaca poľného králiky budujú brlohy, v ktorých sa ako rýchlo unavení šprintéri pokúšajú čo najrýchlejšie skryť.
Králiky divé sa rozmnožujú približne od februára do septembra - októbra. Králička sa po 30-dňovej gravidite kotí v osobitnom, senom a vlastnou srsťou vystlanom, len asi meter hlbokom a dosť plytkom materskom brlohu 4-5 ráz do roka a má po 4-8 holých, slepých mláďat. Cicať im dáva dva razy za 24 hodín asi po 4 týždne a vždy, keď opúšťa materský brloh, vchod zahrabáva. Mladé po 10 dňoch vidia, dvojtýždňové sú už úplne osrstené a pohlavne dospievajú polročné, takže sa môžu rozmnožovať už v prvom roku života. Králička je schopná oplodnenia hneď po okotení. Jeden králičí párik sa môže za rok rozmnožiť - pravdaže, len teoreticky - o 150 jedincov. Jedna samička môže mať za rok 30-40 mláďat, v skutočnosti ich však odchová ročne len 8-9.
Stavy králikov však závisia od klimatických podmienok, ale decimujú ich najmä infekčné choroby myxomatóza a kokcidióza. Myxomatóza bola k nám zavlečená r. 1954 a spôsobila hromadné hynutie králikov. Na celom území ČSSR zo 400 000 jedincov ostalo v krátkom čase sotva 20 000. Na Slovensku z 50 000 králikov (ročne sa odstreľovalo až 20 000) sotva desatina, pričom na mnohých miestach králiky divé úplne vyhynuli. Avšak pravidelne sa objavujúca myxomatóza ešte i dnes znižuje ich stavy; rezistenciu získavajú len veľmi pomaly. Králiky divé sú predkami všetkých domácich králikov, aj tých plemien, ktoré sú im málo podobné. Krížením s rôzne sfarbenými králikmi domácimi vznikajú mnohé tmavšie alebo svetlejšie formy, ktoré môžu miestami prevládať.
Králiky vyhrabávajú podzemné chodbové systémy až do hĺbky 2,5 m. V okruhu 100 až 200 m v okolí stavby spásajú trávu, byliny a korene. Systémy rozvetvených chodieb sú s viacerými východmi a chodby sú hlavné, vedľajšie, núdzové, vetracie; na najhlbšom mieste sa rozširujú do vystlaného brloha.
Žije polygamne, spoločensky v kolóniách. Je aktívny predovšetkým za súmraku, na pastvu vychádza aj zrána. V brlohu trávi väčšinu dňa a sem vbieha v prípade nebezpečenstva, vtedy dáva aj ostatným znamenie varovným dupotom. Za pekného počasia sa rád vyhrieva na slnku. Králik má nielen vynikajúci sluch a čuch, ale aj bystrý zrak. Pretože žije v kolóniách, môže pri premnožení v blízkosti brlohov, od ktorých sa nevzďaľuje viac ako na 300 m, spôsobiť škody na lesných či poľnohospodárskych porastoch, alebo rozhrabávaním hrádzí, násypov a pod.
Králik divý sa líši od zajaca poľného výraznými znakmi: má hmotnosť len do 2 kg, žltkasto-hnedosivú srsť (v populáciách, do ktorých sa dostali domáce králiky sa vyskytujú rôzne farebné odtiene - belavé, hrdzavé, čierne a iné farebné odchýlky), brucho, krk, vnútorná strana nôh, boky a spodok chvosta sú biele, hlava, uši a panvové končatiny kratšie.
- Hmotnosť: 1,3-2,2 kg
- Dĺžka tela: 40-50 cm
- Dĺžka chvosta: 5-7,5 cm
- Dĺžka chodidla (zadná končatina): 8,5-9 cm
- Výška ušnice: 6,5-7,5 cm
Ku cache:
Na úvodných súradniciach sa krabička nenachádza.
Ale odpovedzte na úplne jednoduchú otázku a vypočítajte súradnice uložení krabičky.
"Je to králik"
Čo je to?
Ale nie. To vie každý, že je to králik.
Urobím to ľahší...
"Je to červené a je to králik"
Čo je to?
Už viete?
Ak áno, zo správnej odpovede zistite nasledujúce hodnoty
A - poradie 1. písmena v anglickej abecede
B - poradie 2. písmena v anglickej abecede
C - poradie 3. písmena v anglickej abecede
D - počet písmen správne odpovede
Pre vypocet umiestnenia finalu dosadte do vzorca
N 49°02.xxx E 017°37.yyy
kde
xxx = A*B+3*C+D-3 yyy = 22*C+B+D
P ř e j i l o v u z d a r
:o)