Vrsatec - Bradlove Pasmo EarthCache

Pieninské Bradlové Pásmo, súčasť geologického celku Západných Karpát, je oblúkovitého tvaru a tvorí hranicu medzi Vonkajšími a Centrálnymi Západnými Karpatmi. Vytvára úzku (19 až 0,4 km), ale až 600 km dlhú tektonickú zónu tiahnúcu sa od Rakúska, cez Slovensko, Poľsko, Ukrajinu až do Rumunska.

Vyznačuje sa výskytom pevnejších, hlavne vápencových skalísk - bradiel, vyčnievajúcich zo spravidla menej odolných slienitých a flyšových súvrství tvoriacich bradlový obal.

Vápencové bradlá sú známy pojmem medzi fenoménmi neživej prírody Slovenska. Jedná sa o sústavu morfologicky výrazných vápencových útesov, ktoré ostro kontrastujú s okolitými oblými kopcami.

Jednotlivé navzájom izolované bradlá sa tiahnu v prerušovanom pásme od západného až na východné Slovensko a sú veľmi dôležitým stavebným článkom celého horského systému Západných Karpát. Obdobný pôvod ako bradlá Bielych Karpát majú napríklad vápencové útesy Pieninského národného parku, alebo známa skala, na ktorej se vypína Oravský hrad.

Najmohutnejšie a najznámejšie sú Vršatecké bradlá, dobre viditeľné najmä z údolia Váhu.
Cez najzaujímavejšie partie Vršateckých bradiel vedie z Červeného Kameňa žltá značka, ktorá najskôr po lúkach, neskôr v bukovom lese stúpa do sedla pod horu Chmelová (925 m). Spestrenie pomerne náročného výstupu obstarávajú skalné veže Bábky, ktoré vyčnievajú z lesa na východnom úbočí hory a pripomínajú skamenelé ženské bytosti. Chmelová je najvyšším bodom Vršateckých bradiel a zároveň druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát, z ktorého sa otvára panoráma výhľadov. Krásny pohľad je aj na rozoklanú a členitú skalu, na ktorej stával stredoveký strážny hrad Vršatec. Okolo Vršateckých bradiel vedie náučný chodník s dĺžkou asi 6 km, vďaka ktorému si môžete bradlá obzrieť zo všetkých strán.

Pohľad od juhu na vrcholové časti Vršateckých bradiel tvorených czorsztynskou sukcesiou pieninského bradlového pásma v typickom vývoji – vľavo Chmeľová, vpravo Javorník. Skalné steny sú budované subvertikálne uloženými strednojurskými až spodnokriedovými

masívnymi plytkovodnými vápencami, v sedle medzi Chmeľovou a Javorníkom vystupujú spodnojurské slieňovce, v záreze cesty vpravo pod Javorníkom je defilé vo vrchnokriedových pestrých púchovských slieňoch.

Súradnice v záreze cesty vás privedú k tektonickému styku vápencov vrchného bradla so slinitými bridlicami bradlového obalu. Na tektonickom styku je vápencový blok ryhovaný, bridlice sú silne stlačené a pokrútené.

Pre zalogovanie tejto earthcache, zašli prosím odpovede na následujúce otázky:

• Aká je nadmorská výška lokality kde nájdete tektonický styk?

• Z čoho je tvorené vrchné bradlo a akej je farby?

• Akej farby sú horniny obalovej jednotky a čo vo všeobecnosti spôsobuje takúto farbu v horninách?

Dobrovolné: prilož peknú fotografiu.