|
DEVIN – THEBEN AN DER MARCH – DEVENY
Rozne nazvy, jedny dejiny, ten isty osud. Starobyla obec Devin v udoliach a na svahoch okolo bajneho rovnomenneho hradu. Jedno z jadier nasej historie si starocia svojej existencie zazilo rozmachy i pady, ako sa na podobne oblasti patri. Nebudeme sa samozrejme ani tentokrat venovat siahodlhym slohom o minulosti Devina. Sustredime sa na jedno obdobie. Dvadsiate storocie a doba kedy sa nad Europou zmraka. Ano hadate spravne, hovorim o druhej svetovej vojne. .
Vypuknutiu druhej svetovej vojny predchadzalo mnozstvo signalov. Takzvane spojenecke mocnosti neustale ustupovali Nemecku v zaujme zachovat svetovy mier, hoci opak mal byt pravdou. Nemecka risa sa takto obohatila o Rakusko a pomocou Mnichovskej zrady i o Sudety, pohranicie s Ceskom. V kontexte nasej malej obce bola ale dolezita ina udalost. Druheho novembra 1938 sa ministri zahranicia Nemecka a Talianska stretli vo Viedni, aby prinutili Slovensko k odstupeniu dalsich casti uzemia v prospech Madarska a Nemecka. Takzvanou Viedenskou arbitrazou sme teda prisli o cast juzneho Slovenska, Petrzalku a prospech rise i o Devin.
Preco Devin? Jednak kvoli jeho obyvatelstvu, ktoreho vacsinu tvorili prave Nemci. Ti si o pridelenie k risi sami zasli zaziadat do nedalekej Viedne. Nemecku samozrejme Devin ako sucast velkej rise vyhovoval, kedze sa jedna o mimoriadne strategicky bod, nech uz sa vojna bude vyvijat akokolvek. Nie nadarmo sa vravi ze kto kontroluje toky, vlastni velku vyhodu. Sutok Moravy a Dunaja bol v tomto pripade priam obrovskou vyhodou.
Devin sa teda pripojil k velkej risi a zmenil svoj nazov na Theben an der March. Velke mnozstvo slovenskeho obyvatelstva sa odstahovalo na Slovenske uzemie, resp. neskor do Slovenskeho statu.
Zivot v obci vsak pokracoval akoby sa nic vyrazne neudialo. Pracovat sa stale dalo v nedalekom Waitovom lome ci blizkej vapenke. Zamestnat sa taktiez dalo na lodiach, ktore v pravidelnych linkach premavali do Hainburgu. Na Devine taktiez fungovali pekarne, masiari, obchod so smiesanym tovarom, viechy ci hostince v ktory sa konavali zabavy. Prilezitost na pracu sa vsak dala najst i v blizkych risskych mestach Hainburg a Vieden.
Skola, ktora vznikla este pred vojnou mala zrusene vyucovanie v slovencine. Vyucba prebiehala iba v nemeckom jazyku. V suvislosti s tym hadam ani nikoho neprekvapi, ze vsetci Slovaci a Cesi co zostali zit na Devine prijali nemecke obcianstvo. Po vojne potom vacsina z nich odisla zit do Rakuska a Nemecka.
Theben an der March bol malym utrhnutym statikom v relativne velkom state. Dnu sa dalo dostat iba na povolenie, spravidla cez dve colnice. Tie stali na dvoch vstupnych cestach do obce. Prva bola v smere z Devinskej Novej Vsi, v miestach kde dnes mozete najst geologicke muzem – vid. waypointy. Druha bola na mieste oproti dnesnemu ostrovu Sihot. Stala tu budka s rampou. Pocas vojny tadialto dokonca premaval autobus do Hainburgu. Zastavky mal vsak iba na uzemi rise:
Theben an der March – colnica Sihot – Stary most (vtedy most M.R. Stefanika) – Engerau (Petrzalka) – Hainburg
Autobus na slovenskom uzemi nezastavoval, nesmelo sa z neho vystupit. Pokial chcel clovek vystupit, opat musel mat specialne povolenie.
Okrem spominanych dvoch budok s rampami, uzemie rise na nasom uzemi ohranicovali i takzvane pohranicne kamene. Zhruba pol metra vysoke kamene na jednej strane oznacene s velkym ,,S,, (Slovensky stat) a na strane druhej s velkym ,,D,, (Deutsches Reich).
Ku keske...
Ked som sa nedavno stretol so skvelym historikom a archivatorom p. Klackom, prezradil mi, ze na Kobyle sa da najst jeden takyto pekne zachovany kamen. Hned mi hlavou lietali plastove boxy. Vybral som sa do terenu, no par dni som v nim popisovanych lokalitach nevedel najst vobec nic. Az po tyzdni pri behu sa na mna usmialo stastie.
Hned nad Devinskou Novou Vsou, zahrabany v lese, stal tam oproti mne s velkym ,,D“ otocenym smerom k Devinu. Okamzite sa mi v hlave vynorila Chuliganova stara paradna multinka na Kacine a vedel som, ze sa rodi jej mensia sestricka. Tradicka? Nieee. Vzdy som tvrdil, ze keseri by si mali pri hladani zaujimavych miest vytrpiet aspon polovicu z toho co owner. Tak teda mysterka, riesenie v terene. Pozriem po okoli nejake finalky, ze ved tu lala dutina, tam pekna skala, ci tamto dalsi hranicny kamen...
Dalsi hranicny kamen? Ano presne tak. Dalsi. Na vrchu klasicky krizik a potom naznacene dva smery, ktorymi hranica pokracuje. Zrenicky rozsirene, srdce rozbuchane. Tak dedko a babicka vcera na ulici na Devine tvrdiaci, ze tu ziadne nie su, predsa len nemali pravdu. Pokracujem dalej. Dalsi kamen, este jeden, a zas... uzasne! Takmer cela hranica Nemeckej rise na Slovenskom uzemi sa zachovala!
Tusite uz co vas caka? Tak vam skusim napovedat. Chcem aby ste si prezili tu skvelu atmosferu objavovania a prebadali hranicu Deutsches Reich z roku 1939 sami. Suradnice vam ukazu prvy, asi najkrasie zachovaly kamen zo vsetkych. A final? Tak ten sa nachadza kusok dalej, konkretne okrem tohto jedneho budete musiet v rade za sebou najst este 15 dalsich.
Samozrejme, ze vam trosku pomozem aby ste nepovedali. Hladat budete iba hranicne kamene. Pozor! Dva ci trikrat sa vam do linie postavia i neoznacene kamene. Rozdiel? Hranicny kamen, ako som uz uviedol, ma na strane smerom k Devinu vyryte velke tlacene ,,D“ a na strane k Slovensku velke tlacene ,,S“.
Na hornej casti kamena sa vzdy nachadza ,,X“ a dve male priamky naznacujuce ktorym smerom dalej pokracovala hranica. Budte velmi pozorni, nech vam ani jeden neujde!
Stale velmi tazke? Tak dobre. Final spoznate podla toho ze zrazu bude okolo vas zo zeme vyrastat niekolko skaliek, ci azda len vacsich kamenov, obrastenych machom. Ak po dlhsej dobe v tazsom terene zrazu dorazite na relativne pouzivanu cestu, vedzte ze ste uz final o par metrov minuli.
Aha, ano! Posledna info. Od prveho kamena sa treba vybrat smerom do Dubravky. Myslite na to, ze cim viac vas bude, tym viac kamenov najdete, ergo zvysite si sancu na najdenie finalu. Pero a papier sa zidu, to mi verte ;)
Tak veselu prechadzku po takmer 80 rocnej hranici medzi dobrom a zlom!
|