Z histórie Dobšinej vieme, že najväčší význam pre Dobšinú malo nerastné bohatstvo, bane, spracovanie a vyvážanie rúd. To všetko by nebolo možné bez koľajovej dopravy, lanovej dopravy a cestného spojenia zo svetom. Smerom na západ viedla stará cesta cez mesto na súčastnosti miestnymi turistami obľúbenú poľanu Čuntava až po Telgárt. Tá stratila svoje opodstatnenie keď sa vybudovala hradská cez Dobšinský kopec smerom na Pohronie a Spiš. Táto prašná - vozová cesta smerovala na Mlynky a do Stratenej k vysokým peciam. Viedla ponad miestnu časť Štempark, cez Roveň na Pingarty, okolo jednej z vtedajších dobšinských baní, bane Terézia smerom k bývalému salašu, popod vrch Gúgel, na Mlynky až do Iglova (dnes Spišská Nová Ves) a Levoče, kde bola nemocnica pre obyvateľov Dobšinej.
Vybudovanie novej cesty
V roku 1921 sa začalo s výstavbou novej cesty na Dobšinský kopec, ktorá má už terajšiu podobu. Podľa zápisu z Pamätnej knihy mesta Dobšiná z roku 1937 vieme, že bola 7,5 metrov široká, vystavaná v rokoch 1921 -1927 a stavebný náklad činil 10 mil. Kč. Prvý úsek cesty bol asfaltovaný priamo v meste Dobšiná v roku 1941, o čom svedčí zápis v Pamätnej knihe z roku 1941: "V jeseni bola štátna hradská na Banskej ulici a vo Vlčej doline v dĺžke 800 m asfaltovaná. Prácu previedol štát vo vlastnej réžii, takže na tomto najfrekventovanejšom úseku prestalo prášenie motorovými vozidlami."
Zaujímavosti spojené s cestou na Dobšinský kopec
- Kým bola cesta na Dobšinský kopec prašná, polievala sa odpadovou vodou z výroby papiera v Slavošovciach, čím dochádzalo aj k zhutňovaniu jej povrchu.
- Okolo cesty boli až po "Roveň" vysadené čerešňové stromy, ktoré boli v druhej polovici sedemdesiatych rokov pri úpravách cestného telesa (likvidácia betónových pätníkov a zábradlí z "I" profilov) vyrezané.
- Úsek cesty od Vlčej doliny (od prvej zatáčky) na Dobšinský kopec bol prvýkrát asfaltovaný v roku 1961.
- Obnovenie asfaltu sa uskutočnilo v rokoch 1983, 1997 a 2011.
Pomenovanie zákrut a úsekov cesty
Jednotlivé zákruty, ale aj viaceré úseky cesta mali už od začiatku svoje pomenovania. Tie boli odvodené z miestnych názvov, alebo vznikli na základe udalostí, ktoré sa s danými miestami spájali. Tak došlo aj k tomu, že určité miesto poznajú miestni obyvatelia pod viacerými názvami.
Vlčia dolina - história hovorí o prvom názve Wolfzajfen, neskôr zaužívanom v domácom Bulinerskom nárečí ako Bolzajf. Pomenúva mesto, odkiaľ v minulosti za tuhých zím prichádzali svorky vlkov k mestu.
Eltschlägerova zatáčka - je súčasťou esíčka nad miestnym cintorínom, pomenovanie dostala po nehode miestneho Dobšinčana.
Cigánska - pomenovanie dostala podľa cigánskej osady, ktorá sa pod ňou nachádza.
Roveň - najdlhšia rovinka Dobšinského cesta, kde špeciálne vozidlá Kategórie II dosahujú rýchlosť nad 250 km/h.
Oravcova (pôvodne Pekárska) – náročná pravotočivá zákruta, do ktorej sa brzdí z maximálnej rýchlosti. V minulosti niesla názov Pekárska po havárii automobilu, ktorý rozvážalo čerstvé pečivo. Súčasné pomenovanie je od 70-tých rokov spojené s priezviskom jedného obyvateľa z Dobšinej, ktorý mal v tejto zákrute kolíziu.
Pingarty (pôvodne Maximilianka) – svoje pomenovanie dostala po blízkej štôlni, ktorá niesla meno Bingarten (Včelia záhrada) a nachádzala sa po jej pravej strane. Domáci ju volali aj Maximiliánka po starom banskom jazierku, ktoré je ukryté medzi stromami v jej ľavej dolnej časti.
Flochova (pôvodne Urbánkova) – pomalá, takmer pravouhlá ľavotočivá zákruta medzi dvomi rovinkami. Pomenovanie dostal apo havárii českého pilota formulového vozu v roku 1992. Jej súčasný názov je po rodákovi z Dobšinej, ktorému sa stala osudnou pri páde z motocykla.
Liptácka – Je to veľmi dlhá a rýchla pravotočivá zákruta medzi rovinkami. Pomenovanie dostala podľa dopravnej nehody v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy autobus z Liptovského Mikuláša viezol deti na školský výlet po jaskyniach a pamiatkach. Nehoda skončila šťastne a posádke sa nič nestalo.
Divá Hana (pôvodne Gustova) – ide o technicky veľmi náročnú kombináciu prejazdu dvoch po sebe idúcich ľavotočivých zákrut. Pomenovanie sa uvádza v súvislosti s pomätenou ženou, ktorá žila v malom domčeku pod cestou na jednom násype z banskej hlušiny.
Južný portál (pôvodne Francúzka) – Je to mierne pravotočivá zákruta, ktorá je vo svojej prvej polovici dobre naklopená do vnútra a hlavne „relystov“ zvláda rezaniu jej pomeru. Názov súvisí s pomenovaním vstupnej časti privádzajúcej štôlne vedúcej z vodnej nádrže Palcmanská Maša k Vodnej elektrárni Dobšiná.
Podkova – je to krásna a dlhá, takmer 180° pravotočivá zákruta. Pomenovanie dostala podľa svojho tvaru pripomínajúceho konskú podkovu.
Salaš – najpomalšie miesto Dobšinského kopca. Názov je odvodený od malého motorestu, ktorý v minulosti stál pod touto zákrutou.
História pretekov automobilov do vrchu Dobšinský kopec
Začiatky organizovania tohto podujatia spadajú do roku 1973, kedy sa uskutočnil jeho pokusný – nultý ročník. Videlo ho cca 350 divákov. O rok neskôr, presnejšie 15. a 16. júna 1974 sa konal už „riadny“ – prvý ročník za doteraz početne najslabšej účasti (iba 37 súťažiacich) a jeho víťazom sa bol František Nemec z Piešťan, ktorý dosiahol najlepší súťažný čas 4:39,8 min. na vlastnoručne vyrobenom vozidle GIOM.
V júli v roku 2012 (29. ročník) sa vďaka zlepšením bezpečnostných podmienok (zabudovanie betónových zábran, vyznačenie bezpečnostných zón a chodníkov pre divákov, vybudovanie nového nadchodu, atď.) mohli uskutočniť prvýkrát na tejto trati Majstrovstvá Európy pretekov automobilov do vrchu. Preteku sa zúčastnilo 122 pretekárov (odhadovaný počet divákov bol 22 000).
Keška sa nenachádza na úvodných súradniciach.
Na zistenie N súradníc budete musieť zistiť traťový rekord Christiana Merlliho (dĺžka trate 6,81 km) z roku 2018: A min. BC,DEF s.
N 48° 5(F-D-B).(C+E)(E+B)(A)
Na zistenie E súradníc potrebujete zistiť odpovede na nasledujúce otázky:
E 020° 2U.VXY
U: Ako sa volá miesto na Dobšinskom kopci, kde vozidlá z pravidla idú najnižšou rýchlosťou?
- Podkova U=0
- Rovinka U=1
- Salaš U=2
V: Kto je držiteľom traťového rekodru z roku 2018?
- Igor Drotár V=1
- Christian Merli V=3
- Simone Faggioli V=2
X: V ktorom roku bola vybudovaná nová cesta na Dobšinský kopec?
- 1915 X=8
- 1900 X=7
- 1927 X=6
Y: Ako sa volá miesto na Dobšinskom kopci, kde vozidlá dosahujú najvyššiu rýchlosť?
- Rýchlostka Y=4
- Vlčia dolina Y=5
- Roveň Y=6
